Všetky svoje dni.

Všetky svoje dni. Všetky svoje dni som darovala Tebe nevediac vrátiť nepoznané. Aj sklamania sú ako ruky milované, keď nimi hladíš moje sluchy. D-mol znel cez chotáre hlbín v nás. Len spoza včerajšieho večera znel tvoj hlas v d-mol. Láskal ma a tešil. Tešil a láskal sladkobôľne trápiac mi srdce ukonané. Trepotalo sa lístie visiac voľne z rozpažených ramien briez .Dokonané jest... V chvení a v súmračnom odovzdaní stretávaš lyricky nežnú čriedu laní v dave veľkomračných , prašných miest Plaché sú oči v temnote .V temnote dlaní... Tak plaché ako ramenaté buky. V láskavom objatí spojili sa ruky. Prázdne. Rozochvelé. Staré. Tak staré a plaché ako bukov puky. Na dlani trepotalo sa srdce vráskavé, zošúverené súžbou , túžbou ošúchané. Trepotalo sa visiac na vlásku nádeje. Až príliš verné. Veriac, že láska nezostarne. Bez záruky.