Časomiera seba

Spisovateľ/ka: Gabriela Pösová | Vložené dňa: 13. februára 2009
http://citanie.madness.sk/view-20067.php

Ako letný vánok dlaňami detí preteká... Ľahučký spánok sadá na oči človeka. Desí ma ťarcha. Srdca kmeň môjho kornatie. Pánova archa - Svätica čaká na sťatie. Pri láske stoja anjeli. Pri kolíske zas sudičky. Chodíme, kam sme nesmeli, sami do prázdnej uličky. Z batôžka, čo nám mať do rúk vložila, trúsi sa z rán nádej, čo práve ožila. Slnečným svitom pozláti vrcholce našich objatí. Sedíme v dojatí, riešime spolu, či sa oplatí časomiera neba nad nami. Už sa nám báť seba ... n e d a r í.

Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Komentáre k literárnemu príspevku

pripomína mi to básničku dievčaťa, ktoré sa v 19tom storočí zamýšľa sa nad tým, aké to bude až sa po prvý krát zaľúbi ... predstaví si to a pod tlakom toho, píše je to sladké možno až moc

Petrusha

13. februára 2009 11:40:51

skus si precitat Utrpenie mladeho poeta od Jozefa Urbana...potom sa skus vyvarovat anjelov a srdci..archaizmov-zastaralych slov...inverzii-prevratenych slovosledov...gramatickych rymov... asi tolko no

#posledny

13. februára 2009 10:52:58

mozem sa pripojit? :) suhlasim... + forma

sue

13. februára 2009 13:42:06