Mark Quen: Sám proti Mafií

Streda v noci a v strede Pražskej ulice stojí policajné auto. Na strane spolujazdca je otvorené okienko a ide odtiaľ cigaretový dym. Znie hudba z dvadsiateho storočia. Sedia v ňom dvaja policajti. Teraz jeden prehovorí.

,, Sem? Myslíš že už môžeme ísť?" opýta sa vodič.

,, Asi áno. Počkajme ešte chvíľu. A ako sa má dcérka Mark?"

Ide odpovedať ale zrazu počujú streľbu. Idú sa otočiť ale...

V tom sa okolo nich preženú dve autá. Čierne Mercedesy bez značiek.

Pozrú sa na seba a Sem rýchlo zoberie vysielačku.

,, Tu 321-otka po Pražskej ulici sa práve prehnali dva Mercedesy bez značiek. Ideme za nimi. Koniec"

,, Všetkým jednotkám po Pražskej ulici prešli dve autá. Značka Mercedes. ŠPZ nemajú." ozve sa hneď na to z vysielačky.

Pri tomto už idú za nimi. Prejdú már stoviek metrov a na križovatke je mercedes na streche a ďalší pri kraji odstavený. Tam stoja 5 muži a za prekoteným autom ďalší traja. Jeden nehodu neprežil lebo ležal v aute s krvavou tvárou. Pri odstavenom aute bola jedna žena ostatný muži. Rýchlo prišli tam , odstavili auto a vyšli z neho. Vytiahli pištole a začali aj oni strieľať. Vtedy si ich všimla jedna skupina mužov. Títo mali oblečené čierne obleky, čierne okuliare, kravatu a zbraň. Usúdili že sú to mafiáni. Druhá skupina mužov- normálne oblečených- neprežila. Začala sa prestrelka.

Oni zostali štyria proti Semovi a Markovi. Už strieľali keď

z diaľky za Semom zbadali svetlo policajných áut. Mysleli že majú vyhraté.

V tom žena trafila dve guľky Semovi do ramena a krku.

Mark to nezvládol a psychicky sa tam hneď zrútil. Prišli policajné autá ale vtedy boli mafiáni už na úteku.

Vtedy Mark so skameneným pohľadom pozeral na Sema. Policajti sa pustili za autom. Ale už bolo neskoro. Prišla sanitka. Všade blikali svetlá. Sanitky a policajných áut. Bol koniec...

Na druhý deň...

Malá miestnosť zariadená ako sa na šéfa polície patrí. Štyri okná a celá miestnosť je svetlá až priam presvetlená.

,, Mark! Mark! Kde zasa trčíš?"

,, Prosím šéfe." vyjde akurát z výťahu. Šéf zájde do kancelárie. Mark ide za ním a zavrie dvere.

,, Mark vašu žiadosť zamietam!" hovorí šéf a sedí za stolom.

,, Ale pane. Viete... No... Bol to môj priateľ." sojí pred stolom šéfa.

,, Mark," pokrúti hlavou „ jednak ste jeho priateľ  takže by ste si nič      nepripúšťali a ..."

,, Akože nepripúšťal?"

,, Myslím tím že keby bol Sem do niečoho namočený. A jednak je to práca kriminalistov."

Chytí pečiatku a tresne ju na žiadosť teraz sa tam objaví veľký červený nápis: ZAMIETNUTÉ!

Mark si sadne. A hlavu si dá do dlaní.

,, Ako sa to mohlo stať? Mal som byť jeho opora. Ale sklamal som..."

,, Och Mark. Nemôžete si to takto pripúšťať. Nemôžete za to. Stalo sa to jeho nesprávnym konaním. Keď ste v prestrelke s mafiou nemáte si polku tela vytŕčať spoza auta. Sem je na Vás určite hrdý. Už len to že ste si podali žiadosť o to že sa chcete zúčastniť prípadu je od Vás hrdinský čin."

Mark bez slova počúval.

,, Myslíte?" opýta sa.

,, Ale samozrejme Mark. Vieš čo? Dávam ti týždeň čo dva týždne voľna aby si si prevetral hlavu. Netráp sa. Choď niekam na vidiek a prevetraj si hlavu. A voľno ti platí od dnes. Zbaľ sa a choď. Kriminalisti to zatiaľ vyriešia. Ale nevzdávaj sa!"

,, Ale ja jediný poznám jej tvár. Ešte teraz ju vidím."

,, Mark opísal si ju a nakreslili ju. Všetko už vieme. Celý deň až do teraz si sa hrabal v spisoch. A našiel si niečo?? Nič! A vôbec načo si berieš túto hŕbu papierov domov aj cez dovolenku?" ukáže na minimálne sto spisov na Markovom stole, ktorá je hneď oproti dverám šéfa.

,, Niečo sa mi tam nezdá. Chcem to prejsť."

,, Ach Mark..."

Mark prichádza domov ale čo nevidí? Dvere sú pootvorené.

Vstúpi dnu a vidí samú spúšť. Všetko rozbité a porozhadzované.

Z vnútra na dverách je odkaz. Prečíta si ho a všetky spisy pustí na zem.

Na papieri stojí: Nevŕtaj sa v tom lebo zle dopadneš!

Mark rozmýšľa čo má robiť. Sadne si a volá do práce.

,, Šéfe boli tu! Možno viem kto to bol!"

,, Mark máš priveľa fantázie. Daj si pauzu konečne." a zloží.

-Fajn už ani on mi neverí. Teraz ma chce zavrieť do blázinca- pomyslí si.

Začne to tam pomaly upratovať. Ale veď koho má aj volať? Je to policajt a v robote mu už neveria. Chudák...

O hodinu to zhruba upratal. Zamkol dvere- no zatarasil- a rozmýšľal čo ďalej.

-Mal by som sa vyspať-

Ľahne si a zaspí...

Druhý deň dovolenky...

 Je ráno a Mark sa rozhodol že sa vyberie niekam preč kde ho nebudú prenasledovať spomienky. -Zajtra má Sem pohreb takže do zajtra musím zabudnúť.-

Rozhodol sa že si prezrie záznamy...

Ach Mark ten si nedá povedať. Aj Vy si myslíte že najlepšie ako zabudnúť na človeka je hľadať toho kto ho zabil?

Nie samozrejme že nie.

Po hodine ho začne bolieť hlava. Povie si že môže ísť do cirkusu.

Áno, aj on vie že na cirkus je pristarí(22 rokov) , ale musel si rýchlo niečo nájsť.

Vybral sa von a išiel nasadnúť do auta. Za stieračom mal lístoček.

-Pokuta - pomyslel si.

Vyšiel von a ešte lístoček ani neprečítal a už hľadal za čo mu naparili minimálne 100 euro.

Pred autom zbadal bránku a na nej stálo:

Zásobovanie- neparkovať!

- Toto tu nebolo! A čo môžu voziť do lekárne?-

Parkoval totiž pred dverami lekárne. Pred dverami kade chodia autá ktoré zásobujú lekáreň.

-Toto je ten problém . Tieto dvere!-

Zobral lístoček a začal čítať:

Druhé varovanie! A posledné!

Prestaň sa v tom hrabať!

Zamyslel sa. -Keď mi to píšu musím byť blízko pravde

Asi spisy. Alebo niečo iné?-

Hľadá odpoveď na neodpovedateľné.

,,Aspoň nie pokuta." vydýchne si nahlas.

,, Len sa moc neteš mladý." pristúpi k nemu policajt. Vysoký, starý, fúzatý s hrubým hlasom.

,, Parkovanie v zakázanej zóne. Nerešpektovanie príkazov..."

,, Aké nerešpektovanie? Veď ste mi žiadny príkaz nedali!" píše lístok.

Ukáže na tabuľu na dverách a píše ďalej.

Mark zaplatil 150 euro. Nie  je to také hrozné. Nastúpil do auta a odišiel do cirkusu.

Zastaví pred cirkusom zoberie si všetky veci a zamkne.

Príde k okienku a opýta sa tetušky za okienkom:

,, Dobrý deň, prosím Vás kedy sa začína predstavenie?"

Tetuška zdvihne pohľad od novín a pozerá na Marka s okuliarmi ako popolníky. Markovi vyzerali ako lupa pretože mala v nich 4x väčšie oči ako môže mať.

,, O siedmej." a hlavu skloní k novinám.

-No fajn, mám 4 hodiny času.-

Poobzerá sa a povie si že sa ide teda niekam najesť.

Oproti cirkusu stojí pizzeria. Volá sa: Pizzeria Milestone.

Sedí v Pizzerií Milestone a ťažko hryzie hrubé cesto pizze.

-Vyrobili toto cesto v tomto desaťročí?- pomyslí si.

Zaplatí 5 euro.

-5 euro za pizzu. Aj to je cesto staré minimálne dva roky, saláma zo psa a rajčiaky? Pokrájali sklenenú fľašu?- vzdychne si sám pre seba.

Vyjde von a ide k autu. Ale! Auto nikde! Nie je tu!

,, Čo som komu spravil. Rozbijú mi byt, ukradnú auto čo som komu spravil?"

Peši ide k autobusovej zastávke. Už nikomu nevolá. Vie že to musí vyriešiť sám. Ešte má 3 hodiny do začatia predstavenia. Ako tak kráča vo vrecku mu štrngocú kľúče od auta a bytu. Akurát príde k zastávke a príde autobus. Na tento nejde. Počká 5 minút.

- Teraz ide môj.-

Nastúpi a ide domov.

Vystúpi z autobusu a pozrie sa pred činžiak v ktorom býva. Pred dverami lekárne stojí jeho auto!

- To nie je možné.-

Auto bez poškodenia stojí prd dverami. A pri aute policajt. Ten istý ako  doobeda. Píše ďalší lístoček a dáva ho za stierač auta. Odchádza.

Mark zbadá že sú tam dva. Pokuta a...

Zoberie ho a prečíta:

Aspoň vidíš čo všetko sa ti môže stať keď to nenecháš na pokoji.

Lístoček zahodí do kontajnera a ide dovnútra. Číta pokutu.

-Za to že ma už raz upozornil a nerešpektoval som príkaz som dostal...!!!

Čože?? 400 euro? Nepreháňa to?!- číta ako kráča po schodoch.

Dvere sú normálne zavreté. Všetko v poriadku. Nikto sa tam nelúpal.

Aspoň viditeľne.

Vstúpi do bytu.

Sadne si a z vrecka vytiahne pokutu ktorú dostal doobeda.

Položí obidve na stolík a sadne si za stôl so spismi.

O dve hodiny...

- Jesica Morgens- hovorí si.

- To je ona!!-

,, To je ona!!!" hovorí šťastne.

,, Pracuje v - neuvedené. Bydlisko: v našom meste: Parinská 44/A

Berie si veci a kľúče od auta.

Ide na ulicu. Nastupuje a odchádza.

Príde do chudobnej štvrte.

Dobehne k vchodu: Morgens, Morgens tu je!- hovorí si a zazvoní.

Dvere zapískajú a odomknú.

Hneď ako vojde vo dverách stojí mladý muž okolo 20 rokov.

,, Čo si želáte?"

,, Dobrý deň hľadám Jesicu Morgens."

,, Ach moja sestra... tá teraz býva s priateľom. Na rohu Perskej a Onziskej." odišiel do bytu a zavrel dvere.

,, No fajn... Perská a Onzinská." hovorí a už ide po schodoch preč z paneláku.

Sedí v aute. Zastaví a ide k vchodu. Hľadá zvonček.

,, Ale aké meno?" rozmýšľa.

Zazvonil na Schenberg. Dvere opäť zapískajú a otvorí si.

Vojde a asi zo 4 poschodia kričí žena: ,, Čo chcete?"

,, Hľadám muža ktorý má priateľku alebo ženu Jesicu Morgens."

Stojí a kričí z 3 poschodia.

,, Piate poschodie dvere vľavo." a vojde do bytu.

Vyjde na 5 poschodie a zazvoní.

Otvorí ona! Keď ho zbadá tak sa rozbehne niekam do bytu. Uteká za ňou a chytí ju keď vylieza von oknom na požiarne schodisko.