Odhaľujem vnútro

Sú najväčším trestom
každého básnika,
pero visiac vo vzduchu
nedotkne sa papiera.

Opustila ma!
Ani neviem,
aký to bol deň.

Zodraté kolená
od prosieb k tomu hore,
a v rukách obrázok
svojej milej.

Večer čo večer
pozerám sa na seba,
už mi dochádza,
kde je prázdnota.
Chíľu tam,
chvíľu inde
a teraz
práve vo mne.