Svetlo

Spisovateľ/ka: Brigita Horvathova | Vložené dňa: 17. februára 2009
http://citanie.madness.sk/view-20179.php
 

Svetlo

 

Tma. Nepredstaviteľná tma ma obklopuje posledné tri roky. Veru, už uplynuli  tri roky odvtedy, čo som prišla o svoj zrak. Odvtedy žijem v zradných temnotách všeobjímajúceho šera obklopená nekonečnou tmou. Veľmi mi chýba teplo farieb. Vždy ma tak príjemne hladili pohľadom, no teraz som uväznená vo svojom tele, ktoré už nikdy nebude vnímať farby...

 

Prešiel okolo mňa ďalší bezfarebný deň, a tak som sa uložila do postele. Aspoň v spánku sa cítim rovnocenná so všetkými zdravými.

V tú noc, noc s veľkým ,,N" sa mi nedarilo zaspať. Márne som sa snažila spočítať imaginárne čierne ovečky preskakujúce moju posteľ. Sama vo svojom skromnom malom tmavom byte som sa cítila veľmi neisto. Prehadzovala som sa z boka na bok, ale moje čierne oči stále kamsi upierali svoj nemý zrak.

 

Približne o tretej hodine rannej som videla jasný záblesk. Ten záblesk ma vyľakal na smrť.  Vytrhlo ma to z polospánku. Niečo v mojej tesnej blízkosti sa pripaľovalo. Cítila som čudný zápach, ale bála som sa ísť na to pozrieť.

,,Hádam len nehorí,...", utešovala som sa a pomaly som sa prevrátila na druhý bok, chrbtom ku stene, ale zápach bol čoraz silnejší. Ohmatávala som svoj vankúš, ktorý sa mi mrvil pod prstami. Až keď som si ovoňala prsty, postrehla som, že okraj môjho vankúša záhadne obhorel. Srdce mi začalo biť o čosi prudšie a bolo mi jasné, že tej noci určite nezaspím..

 

Prešla polhodina a záhadné blesky sa objavili znova....

 

Pritískala som si ku sebe svoju veľkú mäkučkú perinu a silno som sa jej držala. Snažila som sa pod ňou nájsť aspoň malú ochranu, ale bolo to zbytočné...

Cez zatvorené okno začalo do izby prenikať neurčité modré blikajúce svetlo. Nemohli to byť blesky ani výstražné majáky policajných áut či sanitiek, pretože tie z môjho pohľadu vyzerajú celkom inak.

 

Ale čo to potom bolo?

 

Strach mi zvieral všetky svaly a nedokázala som sa ani pohnúť. Civela som do stropu a prsty som mala zložené ako neboráčik. Pulzovali mnou milióny záchvevov horúčkovitej triašky.

Vtedy mi akási nadpozemská sila začala sťahovať moju páperovú prikrývku...

 

Kŕčovito som ju zvierala svojimi chvejúcimi sa dlaňami. Zo všetkých síl som sa snažila udržať ju pri sebe, ale tá sila bola jednoducho silnejšia než ja, než čokoľvek medzi nebom a zemou... Ležala som vystretá na posteli oblečená vo svojej dlhej kvietkovanej nočnej košeli a snažila som sa zatajiť svoj hlasný dych.

Tajomné modré blikajúce svetlo sa mi na malú chvíľu zahľadelo do mojich mŕtvych očí a ja som mala úžasný pocit, že opäť vidím.

Celá izba bola ultramarínovo-modrá akoby sa práve vykúpala v atramente.

Odrazu sa všetko modré svetlo sústredilo pod mojou nočnou košeľou, ktorá teraz krásne svetielkovala. Cítila som príjemné šteklenie v podbrušku a izbu naplnilo moje pravidelné vzdychanie. Modré svetlo so mnou bezbranne súložilo a ja som sa náhle ocitla v siedmom nebi...

 

Zlatá brána otvorená, zlatým kľúčom podoprená, kto do nej vojde..., už z nej nevyjde. Hoja ďunďa hoja, mnohí sa ťa boja, boja...

 

(Som rozkvitnutá čerešňa a ty prichádzaš do môjho lona ako zázrak, ako svetlo,  ako kráľ.)

 

Po chvíli všetko prestalo a modré svetlo vyletelo z izby tak, ako aj prišlo...

Úplne spotená a roztrasená som sa posadila na posteli a opatrne som nakukla pod moju nočnú košeľu. Až vtedy som si uvedomila, že znova vidím a že v izbe mám zažatú lampu. Napriek tomu, že všetko sa zdalo byť po starom, neprestajne som sa chvela na celom tele.

Vankúš nebol spálený a moja prikrývka bola úhľadne poskladaná pri mojich nohách, akoby sa nič nebolo stalo. Ja som však bola v šoku.

 

Svitalo. Až vtedy som sa odvážila ísť do kúpeľne. Vošla som do sprchy a ostošesť som zo seba zmývala neviditeľnú špinu. Vtedy mi mysľou preblesklo, že sa s tým musím niekomu zdôveriť, že si túto udalosť nesmiem nechať len pre seba. Myšlienku na políciu, požiarnikov, scientologické spoločnosti, či spoločnosti pre výskum vesmírnych telies som rýchlo zavrhla a najskôr som zavolala svojej sestre:

 

,,Ahoj Vanesa, neuveríš, čo sa stalo?", hovorila som vzrušene.

,,Mariam, prečo ma budíš, veď je skoro ešte noc a konečne dnes mám voľno", mrmlala moja sestra o pol šiestej ráno do mobilu.

,,Nehnevaj sa Vanesa, ale je to súrne, naozaj príď ku mne ešte dnes."

Vanesa dlho otáľala. Z vyhriatej postele navoňanej pachom jej manžela sa jej veľmi nechcelo, no napokon sa nechala prehovoriť.

 

Kým som čakala na sestru, spozorovala som na svojom tele akési podivuhodné zmeny...

 

Keď konečne prišla, veľmi sa potešila, že už nemusím používať slepeckú paličku, ale moje paranormálne vysvetlenia rázne odmietla.

,,Mariam, to sa ti určite len snívalo. Možno ti chýba chlap a stavím sa, že si jedla na večeru niečo ťažké. Je úplne normálne, že potom sa snívajú takéto bludy....", rozprávala sa so mnou sestra cez dvere do záchodu, pretože mne bolo akosi ťažko.  

,,Som si stopercentne istá, že to nebol sen, ako mi potom vysvetlíš, že znova vidím?"

,,Určite na to existuje nejaké logické vysvetlenie. Hádam si nemyslíš, že ťa navštívili ufóni?"

,,Vanesa, si moja sestra, musíš mi veriť...", vtom ma naplo a bolo to dosť kruté...

Sestra napokon usúdila, že vyzerám dosť biedne a bolo by dobré navštíviť lekára. Celou cestou, čo ma viezla do nemocnice, sa mi snažila nahovoriť, že za to všetko môže moje podvedomie. Jednoducho robila zo mňa psychopata, hoci som jej vravela čistú pravdu.

 

Lekárska správa ma úplne odrovnala. Málo chýbalo a naozaj by ma zatvorili na psychiatriu, lebo som to nikomu z pracovníkov nemocnice nevedela rozumne odôvodniť.

,,Nebrali ste v poslednej dobe nejaké lieky bez lekárskeho predpisu? Neutrpeli ste v minulosti úraz hlavy? Neprehnali ste to s alkoholom?", zaťažoval ma lekár otravnými otázkami. Samozrejme všetko som poprela. Drogy som nikdy neskúšala, z alkoholu mi bolo zle a na hlavu som padala pravidelne, keď som bola ešte malá.

V nemocnici si ma nechali na pozorovanie a zakrátko som sa stala nemocničnou atrakciou...

V prvom rade nikto si nevedel vysvetliť, že znova vidím. Bol to skutočný zázrak a som zaň veľmi vďačná. Okrem toho sa okolo mňa začali diať neuveriteľné veci. Predmety v mojej izbe sa z ničoho nič premiestňovali a nikdy som nič nenašla tam, kde som si to položila. Najviac ma však šokovala správa, že som tehotná a nikomu som to nevedela racionálne vysvetliť.

Veď odkedy ma obklopoval večný súmrak slepoty, zanevrela som na všetkých mužov a stala sa zo mňa zatrpknutá stará dievka. Väčšina nemocničného personálu si určite myslela, že som šibnutá, keď som na otázku ,,Kto je otcom vášho dieťaťa?", stále dokola odpovedala:

,,Modré svetlo... Modré svetlo..."

 

Dieťatko v mojom lone zázračne rýchlo rástlo, takže už o deväť dní bolo súce na pôrod. Ešte som sa ani poriadne nestihla spamätať z týchto šokujúcich udalostí a už bolo na svete.

Bolo zdravé ako buk, ale takmer som odpadla, keď som uvidela, že jeho pokožka je modrá...

Sotva sa stihol môj maličký prvýkrát nadýchnuť, už nás oboch bombardovali fotografi a reportéri zo všetkých časopisov a televíznych staníc.

Napriek tomu, že konečne som mala živý dôkaz o tom, že som si nikdy nevymýšľala, nebola som šťastná. Každý chcel môjho malého. Jedny ho chceli predvádzať v cirkuse, ďalší ho chceli kúpiť na výskumné účely a mnohí iní ho chceli používať v reklame...

 

Ja som sa svojho malého za žiadnu cenu nemienila vzdať. Mňa predsa navštívilo záhadné modré svetlo, ja som ho  priviedla na svet, a preto malý patrí výlučne mne.

 

Istá skupina veriacich dokonca uverila, že môj malý je nový Spasiteľ a začali ho uctievať ako bôžika. Ich hlásanie životnej harmónie spočívajúcej v tolerancii všetkých bytostí žijúcich na nebi i na zemi sa mi vcelku pozdávalo, a tak som sa rozhodla pridať k nim. Bolo to spoločenstvo plné lásky a porozumenia. Nazývali sme sa ,,Spoločenstvo modrého svetla" a obaja sme si v ňom žili odrezaní od zvyšku planéty ako skutoční bohovia na Olympe.

Veriaci nám dennodenne prinášali obetné dary a všemožne nás rozmaznávali. Svojmu synovi som výslovne zakázala opustiť našu nádhernú  Sieň modrého svetla týčiacu sa svojimi vežičkami až po vrchol nebeskej klenby.  Veľmi som sa bála, že tam vonku mi ho niekto vezme alebo sa mu prihodí niečo oveľa horšie...

Môj magický synček mocnel každým dňom stále viac a viac. Bolo to mimoriadne nadané a bystré dieťa. Ľahko sa učil a mnohí sa učili od neho. Napriek tomu, že som ho porodila, uverila som, že práve on prišiel ako posol z neba, aby sa ľudstvo konečne poučilo zo svojich chýb a ,,naučilo sa navzájom milovať" Od ostatných detí v jeho veku sa môj synček odlišoval len svojou nezvyčajnou farbou pokožky, no ja som ho vždy brala ako rovnocenného.

Jedného dňa môjho synčeka premohla neprekonateľná zvedavosť a jeho detské srdiečko zatúžilo vidieť svet aj za bránami našej nebotyčnej Siene, a tak nepozorovane utiekol.

 

Jeho totožnosť bola  rýchlo odhalená...

 

Naháňali ho vedci, masmediálni pracovníci, cirkusanti i zvedavci z ulice. Môj malý modrý chlapček bol týmto davom zatlačený do slepej uličky. Po smutnej modrej tváričke mu z belasých očí stekali drobné atramentové slzičky. Dobre vedel, že nemá žiadnu šancu na únik. Títo ľudia nevedeli nič o harmónii, o tolerancii, o priateľskom spolunažívaní... Obklopovala ich iba hlboká temnota ziskuchtivosti. Zaujímali ich len peniaze a senzácie. Rozvášnený dav mu v ošiali uchmatnúť si z neho čosi na pamiatku, roztrhal jeho zamatovo modré božské rúcho a úplne nahého ho ušliapal. Povráva sa, že v tej nešťastnej chvíli sa na nebi objavilo modré blikajúce svetlo a z neho vyletel kŕdeľ modrých krákajúcich vrán. A tie svojimi slzami kropili mamonou posadnuté  ľudstvo, ktoré nepochopilo jeho posolstvo, posolstvo lásky...

 

Doteraz mám pred očami ten skľučujúci obraz plný nevinného utrpenia, keď mi na rukách priniesli jeho doráňané modré telíčko bez života. Pamätám si, že som omdlela a odvtedy som nikdy viac nevidela ligotajúce sa lúče Slnka rozlievajúce sa po blankytnej oblohe, pretože jediným svetlom môjho ponurého sveta plného temnôt a nekonečných výčitiek, bol iba môj fantastický synček.  Pri pitve zistili celkom obyčajnú vec, ktorú som tušila už dávno. Môj chlapček bol ako každé iné dieťa, iným ho robila len jeho nezvyčajná farba pokožky.

 

Pýtam sa, prečo ľudia dodnes nepochopili jeho krištáľovo modrý odkaz a prečo ešte stále mnohí žijú zaslepení túžbou vlastniť na úkor iných. Blúdime v temnotách nezriadených túžob, a pritom potme vyzeráme všetci navlas rovnako...

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
M4P4
9 bodov
Výborne čítavé, má to nápad, perfektne napísané. Nemohol som od toho odtrhnúť zrak, stále som očakával, čo bude nasledovať.  
Spisovateľ/AutorM4P4 Pridané dňa27. marca 2017 13:15:20
Marek Čabák
7 bodov
Začnem dosť kruto. Polovica poviedky je odkopírovaná z jednej epizódy Star Treku: TNG. Rozprávanie mi prišli mierne zvláštne, občas akoby uťaté(ako keď sa rozpráva rozprávka malý deťom, respektíve celá druhá polovica znela skôr ako legenda o budhovi) Ale, posolstvo tejto poviedky ma zasiahlo, a hoci poviedka ako taká by sa po čitateľskej stránke dala vylepšiť, posolstvo poviedky to dosť prevažuje. Škoda len toho štýlu, každopádne máš odo mňa 7 bodov.  
Spisovateľ/AutorMarek Čabák Pridané dňa18. februára 2009 20:37:29
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8