Ráno

„Ešte dobre, že som sa vyzliekol, lebo keď spím oblečený, tak ma na druhý deň bolí hlava." Ironicky, popod fúzi povedal a pozrel na spolubývajúceho vedľa na posteli. Keďže na intráku nikdy nebolo miesta na zvyš, pre zväčšenie priestoru sa vždy spájali postele. „Ako to, že došiel v piatok?" Nezdalo sa mu, keďže jeho spolubývajúci Matej prišiel vždy v pondelok večer a v stredu odchádzal domov. „Čo je Matko, kedy si prišiel domov?" pokúšal sa ho zobudiť, no spolubývajúci neodpovedal. „Že by sa bol včera s nami najebal?" pomyslel si. Spolubývajúci sa otočil tvárov ku Petrovi a ten zistil, že spolubývajúci sa zmenil na čiernovlasú dámu, ktorú poznal z videnia, pretože často chodila za kamošom z bunky na vedľajšiu izbu. To vysvetlilo podprsenku na zemi, ktorá bola rozhodena po zemi s ostatnými vecami, ktoré až do teraz priradoval sebe. Ešte raz sa presvedčil či je na správnej bunke, ale keď spozoroval vlastné plagáty na stene bol si na takých sedem percent na isto. „Petrík len nepanikár a skús porozmýšlať, čo sa včera stalo." Ako rozmýšlal, tak rozmýšlal, no nevedel prísť na niečo nové, čo v ňom zbúdzalo paniku hlavne preto, lebo sa nenápadne pozrel pod perinu dotičnej a zistil, že je tiež nahá. Újsť preč zo svojej bunky nič neriešilo, lebo dotičná, by tu mohla počkať na neho aj do poobedia. „Čo urobiť?" Útek zjavne nebol v jeho silách, no čakať tam na možnú súložnicu ho vôbec netešilo. Povedal si, že situáciu uvolní nejakým vtipom, keď sa dotičná zobudí. Lenže ako ju zobudiť? Nakoniec sa odhodlal, že ju jemne podrgá a s úsmevom jej povie: „Ahoj, ako si sa vyspinkala? Mali sme sex?" No tú druhú vetu hneď zamietol, lebo nevedel ako to tá slečna brala. A keďže začal jej telo skúmať podrobnejšie, zistoval, že má dobrú kostru, tak čo včera asi nedokončili, mohli by dnes. Pri tomto rozmýšlaní ho prichytila zobúdzajúca sa slečna. „Ahój!" usmiala sa. Všetky hlasy mu vraveli: „Újdi preč, vrátiš sa poobede a budeš tvrdiť, že si spal u kamoša na priváte." „Nie! To by bolo zbabelé. Chlapi nikdy neutekajú z bojiska preč." „Spravil si to už veľa krát, tak prečo dnes nie?" „Kurva, lebo som na svojej bunke a nemám kde utiecť!"Tento argument zavážil. Nežne sa na ňu usmial, ako keby boli milenci už roky, hoc celé telo aj mysel chceli ujsť a odpovedal. „Dobré ránko, sedmospáči." Ona vycítila jeho neistotu a spýtala sa: „Sak ty si nič zo včera nepamätáš?" Peter veľký "geroj" skúsil zariskovať: „Jasné že si všetko pamätám. Sme pili na chodbe, potom sme isli na disku, tam som s tebou tancoval a išiel som ťa odprevadiť. Potom som navrhol, že zajdeme ku mne a dopijeme nejaké vínko a keďže sa ti už nechcelo ísť na izbu, tak som ti navrhol, že prespíš u mňa. Keďže sa nám nechcelo ísť otvoriť okno, tak sme sa vyzliekli do naha a tak sme spali." Jasné že mu to nevyšlo, lebo dievča si asi všetko pamätalo a neveriacky na neho pozrela. „Ty si nič nepamätáš! To je strašné. Ja sa cítim ako nejaká štetka." A začala vzlikať. Peter chcel zachrániť situáciu, tak sa spýtal najväčšiu hlúposť, ktorá ho mohla napadnúť. „A bolo niečo?"Jej rev mu odpovedal. Nevedel čo si má myslieť a nie to, čo má povedať, alebo urobiť, tak rozmýšlal, čo asi tak jej mohol včera natrepať.Keď sa utíšila, spýtala sa ho: „A vieš vôbec ako sa volám?" Peter s absolutnou suverénosťou, napriek tomu, že nemal šajnu o jej mene trepol do éteru: „Šak jasné. Petra." potom rýchlo dodal:„Počkaj chvíločku, idem na "vecko" a hneď prídem." Nechal ju s nemým úžasom sedieť na posteli. Zatvoril dvere a utekal na druhú stranu bunky a dúfal, že tam niekto bude. Naštastie dvere neboli zamknuté, čo bol znak toho že tam niekto bude. Otvoril a tam spal ešte stále nadrbaný, samozrejme, ako asi polka intráku, kamoš Kozo. „Kozo, mám v izbe jednu babu a neviem ako sa volá. Vieš tá, čo chodila stále za tvojim spolubývajúcim. Tá, čo chovala toho potkana na izbe. Ako sa volá? Ale potrebujem to vedieť hneď!!"„Jáj. Lucia." Viacej nepotreboval vedieť a hneď vyrazil na svoju izbu. Keď prišiel, slečna ešte stále pozerala na neho ako: „Ten debil nevie ani, ako sa volám." Peter si v kľude lahol naspäť do postele, ako keby sa nič nedialo a unavene odfukoval.„To vážne nevieš ako sa volám?" spýtala sa.Peter nonšalante odpovedal. „Ale Lucia, jasné že viem, ako sa voláš, len som si robil srandu."Lucia si spokojne lahla na postel a usmiala sa na Petra...