Chcem zabudnúť...

Mám ťa v náručí

konečne...až teraz!

Tak dlho som po tom túžila,

predsa...vidíš,splnilo sa mi to.

Tvoje ťažké a makké telo láme moje ruky.

To telo ma utláča do zeme,

mňa...

napriek tomu,že mrtvy si ty.

V mojej hlave je toľko myšlienok,

márne sa snažím niečo vymyslieť...

Zostanem len ticho sedieť,

moje oči sú také prázdne,

že už nedokážu vyliať ani kúsok soli...

Upadám do bezvedomia svojich myšlienok.

Snažím sa zabudnúť na to čo sa stalo...