MILUJEM ŤA..

Pamätám, ako šťastie si mi dal.

To všetko, čo si mi kedy povedal.

Pamätám na tvoju tvár,

na to slnko, no v duši žiaľ,

keď povedal si: "Odchádzam".

Letel deň za dňom,

a ja myslela som na teba,

v srdci si mi prebýval, a iným

som kričala: "Mne viac netreba!"

Potom prišiel deň a ty si bol tu,

no môjmu šťastiu si vypovedal lehotu.

Rozhodol si sa pre inú?

Či sám si kráčať chcel?

No ja som tá, ktorej vysvetľovať

bohužiaľ si nič nemusel.

Niečo vomne horí a ty to už vieš,

prečo mi nič k tomu nepovieš?!

Povec mi: "Si nemožná, hlúpa" či "Strať sa!"

lebo samej seba začínam báť sa,

keď aj vo sne ťa strácam.

Slovami dúchaš oheň v mojej duši.

Možno sa spálim a mnoho tiel to tuší,

tí, ktorí vraveli mi: " Drž sa pri zemi!"

Raz príde pád a ocitnem sa niekde v ústraní.

Žila som zo snov, z úsmevu od teba,

niečo vo mne hynie, ale rodí sa potreba,

potreba, čo ma ubíja.

Už sa neviem smiať a lásku rozdávať.

Už iní chcú, čo si mohol mať.

Oheň vo mne spálil krehký most,

nieje tam už cesta pre nás dvoch.

Si ku mne tak chladný a ja ti už asi nepoviem,

že len ty si bol a si jediný, koho MILUJEM!