Anna, rybárka

Tma. Človek by povedal že polárna noc je iba v oblastiach za polárnym kruhom, no jej náznaky sú badať aj tu... v krátkych šedých stredoeurópskych zimných dňoch.  Aj keď som nikdy nebol v Laponsku alebo Grónsku, dokážem si polárnu noc živo predstaviť. Nie je to taká veselá tma bez strachu zo seba samého, ako bývajú horúce júlové noci so splnom, kde napriek tme pozorovateľ má presnú predstavu o krajine a sebe v nej. Tá severská polárna noc je noc iného razenia, plná depresie, obáv že už nikdy nevýjde sĺnko, že už nikdy nebude deň. Tá beznádej sa však každý rok rozpúšťa ako zemný plyn na vzduchu a obyvatelia  s radosťou vnímajú pomaly rastúce slnko na obzore. Radosť zo svetla a chvíľkového tepla však netrvá večne, veď už v polovici tohto blahodárne krajinou zaplaveným slnkom sa črtajú obavy z pomaly prichádzajúcej tmy.

Ann žije v škótsku v malej osade na pobreží na samom severe, teda na konci sveta. Má dvadsať rokov, jeden vzťah za sebou a túžbu cestovať na juh. Jej rodičia  a dvaja bratia sú rybári. Každý deň po raňajkách so zapnutým rádiom, sa vydávajú na lov morských príšer a čas návratu  závisí podľa úspechu v love - niekedy poobede, niekedy až neskoro večer. Ann tak väčšinu času trávi v domácnosti s mamou, spracovávaním, počúvaním rock n rollu alebo snívaním na pobreží. Každý deň, krátko poobede si oblečie svoje najlepšie šaty, ide k moru a čaká svojho princa. Sníva o chlapcovi, ktorý zablúdi do tejto osady, zaľúbi sa do nej a odnesie ju do malého domčeka vo veľokom meste. Tak chodí k pobrežiu, k starej škaredými nápismi popísanej loďke už celé tri roky.

Celé tri roky, potom čo prichytila svojho ľúbezného v náruči inej dievčiny za miestnym pubom. Ako správna severská dievćina vytrhla latku z ohrady a zlomila ju napoly o hlavu neverníka. S plačom sa rozbehla domov, mysliac si že jej padá celý svet. Otvorila si fľašu whiskey, pustila gramofón a celý večer s plačom počúvala  svoj tak milovaný rock n roll. Po dlhých hodinách premýšľania a jednom zvracaní sa sa rozhodla,že nielen svoje maternicu, stehná, prsia a pery ale aj dušu už nikomu nikdy nedá.... čo po čase prehodnotila.

Po tomto sklamaní sa navonok nezmenila, naďalej počuvala rýchly rock  n roll, rovnako šikovne vykostovala ryby a robila si žarty zo svojích hrubých, no dobrých bratov. Jej vnútro však ostalo výrazne odlišné od obrazu, ktoré vysielala do okolia. Hnev sa zmenil na sebaobvinovanie, útočník na obeť. Kým navonok to bola stále tá dobrá malá Ann,  vo vnútri stále dokola , notoricky a chorobne hľadala príčinu svojho domnelého zlyhania. Schizofrenické striedanie úsmevu a smutných oči si celé tie roky nikto nevšimol, teda okrem mamy. Tá to však prisudzovala jej veku, ktorý sa vyznačuje melanchóliou a striedaním nálad. Veď ju to prejde, prídu deti, starosti a nebude mať na premýšlanie čas, utvrdzovala sa matka.

Raz keď Ann čakala na pobrezí, v nekončiaci predvečer takej skoro - polárnej noci, sa v diaľke zjavila rybárska loďka. Už len pri pohľade na malú bodku na horizonte, vedela, že prichádza On. Loďka zakotvila v prístave a na móle sa objavila malá posádka, ktorej velil chlapec v pruhovanom tričku, o ktorého už dávno poznala zo svojích snov.  Chlapec sa pomaly sa približoval ku nej a ona hneď vedela, že si bude čoskoro baliť kufre. Keď sa konečne postavil pred ňu, pozdravil ju a spýtal sa jej kde by mohli doplniť zásoby a natankovať palivo. Annine modlitby a túžby boli konečne vypočuté. Len tú šancu nezmariť tak ako sa jej podarilo mnoho predošlých. Na to treba ísť opatrne. Och, ako mu len dať najavo čo cítim, čo mu chcem povedať? Srdce jej silne búchalo, dych jej znemožňoval dýchať. Určite ma považuje za hlúpu hus, čo žije v stredoveku. Zrazu jej z hlbokého vnútra hlas zvaný pravda vytrúsil množstvo informácii o tom aká je táto osada malá a že potrebné zásoby nakúpia až v ďalšej, väčšej osade na pobreží. Mládenec jej za všetko poďakoval, nastúpil na loď a odplával. Ann pokorne príjmajúc svoj osud, tíško pozorovala pomaly miznúcu loďku, meniacu sa na tú istú bodku, ktorú uvidela pre hodinou. Hodinou, ktorá znamenala tak veľa v jej živote. Hodina, ktorá môže znamenať minútu v objatí milovanej osoby, deň pre nepripraveného študenta, život pre padajúceho samovraha. Loďka zmizla a ona tu zajtra bude zasa čakať na svoj odchod na juh.