Prepad. 1.časť

 - Kde sú moje okuliare? -  pýta sa Travolta ranných hodinách,kedy sa takmer celá krajina zobúdza (teda okrem alkoholikov, vysokoškolských študentov, smenových pracovníkov a iných odnoží) aby spoločne zalievali rastlinku zvaná krajina a večer so zatajeným dychom sledovali vo televíznych novinách informácie o jej ekonomickom raste.

-          Ktoré? -

 -    No tie fimové, americké. Vieš ktoré -

 -    Pri zrkadle -

-     Tu niesú -

-     Musia tam byt -

-     Nie, niesú -

-     Uhni  -

-    Ved ich máš na hlave. Idiot  -

....

Travolta si ešte posledny krát v zrkadle skontroloval svoj výzor, upravil ofinku a vyskúšal nové gesto, snažiace sa podlomit kolená oponentovi a s entuziazmom vyšiel von.

-          Tak večer. Maj sa -

-          Davaj si na seba pozor -

-          Nech si radsej dávaju pozor na mňa. Ha! -

-          Čo som na nom videla? -

V tejto časti  poviedky by mal pred domom už Travoltu  čakať kolega v aute a ponúknuť mu kávu a koláč. Lenže v tejto východoeurópskej krajine si Travolta ešte 5 minút odstál v zime v zástávke, ktoréj bočné plechy majúc chránit cestovateľov pred vetrom, niekto ukradol. Ostala tak iba akási plechová brána, otvárajúca cestu do bordelu za ňou. Interesantné, možno nám tým život chce povedať, o skazenosti skrytej za našou kožou...

Travolta si teda chviľu postál povedľa zastávky s cigaretou v ústach a so spoločnosťou ľudí po jeho pravom boku, rovnako znechutených ranným vstávaním a odmenou za toto vstávanie ako on. Spoločné majú mnoho, no nie subjektívnu zaujímavosť práce. Travolta totiź svoju prácu miluje - je totiž policajt. Koho by však nebavilo ist v 40ke do dochodku? Sviňa. No tento fakt nieje hlavnym dovodom  prečo Travolta miluje svoju prácu. Ak by to záležalo iba na ňom, rád by pracoval až do svojej smrti. Tu svoju si predstavuje ako hrdinskú smrť, sebaobetujuc sa v zápale zachrany niekoho významného napr. prezidenta, alebo ak nie jeho, tak aspoň primátora. Nie radšej prezidenta.V týchto záležitostiach treba byť cieľavedomý.

Po výstupe z autobusu nasleduje každodenná rutina - ďalšia, príchod do práce, zapísanie sa, pozdravenie kolegov, kompliment náčelnikovi a odchod od garáže. Tam sa leskne jeho trochu postaršia limuzína, pripravená zbesilo naháňať zločincov a v prípade potreby poslúžiť aj ako štít pred streľbou.

Travolta  nastúpil do auta k svojmu kolegovi Imrichovi, asi 20 ročnému chlapcovi fanatickému prehľadávačovi lesov, snažiac sa nájsť keltské mince.

-          Si pripraveny? -

-          Na čo? -

-          ..., zabudni na to - kývol s rukou Travolta

Policajný anton štartuje, vychádza z garáže na ulicu a stráca sa za rohom, tak ako každé ráno. Míňa domčeky jablone pri ceste, raz sa driape hore kopcom, raz dole na voľnobeh. Travolta s Imrichom sledujú spoza čelného skla divadlo život nevnímajúc jeho jedinečnosť, kedže  je to pre nich už iba rutina - školáci idú školy, babky na nákup, ....

-          Kde zastavíme? -   pýta sa Imrich

-          Mne je to jedno -

-          V dedine Jablnce môžme -

-          Prečo  práve tam? -

-          Iba tak, prečo nie? -

-          Jáj, veď tam v potravinách robí tá mladá..., jáj -

Imro sa iba zapyri

-          Veď ona ma také veľké kozy, že keď bude mať 40, tak ich bude tahat po zemi - znalecky vraví Travolta

Imro sa cely červený smeje, až vydáva piskľavé neartfikulované zvuky

     -      Dám ti radu: Pred ňou sa radšej nesmej. Môže na to zle reagovat. -

Imro sa zahanbí a odvráti na chvíľu zrak na bočné sklo.

Po chvíli anton pristavuje pri potravinách, trošku zacúva a policajti vycházdaju von. Travolta si nasadzuje veľke zradlové letecké okuliare a čiapku a ciľavedomými krokmi kráča po asfalte.

       -    Nazdar chlapi! Čo, oddych?  - Travolta zdraví starších chlapov oblečených v montérkach, sediaci na lavicke pred potravinami, zvierajúci v rukách hnedé sklá plné piva. To však nieje všetko... Vnímavý pozorovatel môže rozpoznat aj priehľadnú fľašku za nohou jedného z nich.

-          Servus Travolta! Ále, ... iba pivko, vieš od smädu. - ozve sa najmladší vysoký s fúzami pod nosom a šiltovkou NY Yankees

-          Veď treba, aby ste nezašľakli - dobrácky im radí Travolta

Chlapi usmievavo prikyvuju a uznanlivo na pozdrav dvíhaju fľašky do vyššej polohy.

Policajti vchádzajú do potravín

      -     Kokoti - konštatuje starší pán a odpije si z fľašky

   -    Dobrý deň Vedúce.  - Na celu predajňu kričí Travolta, zatiaľčo Imrich len hanblivo a trápne sa presúva k regálu s pečivom.

-          Dneska bude horúco, Janka - prihovára sa Travolta k mladej peknej predvačke

-          Neviem, asi hej - hanblivo odpovedá predavačka

-          Horúco ako keď ked som v akcii. Tep na maxime, nekončiaci sa tok myšlienok v hlave, strach v srdci - nie každý to zvládne. Poznám veľa prípadov keď sa človek po takejto situáci odstal až do blázninca. No JA som už zvyknutý, viete to je rutina, sme trénovaní pre takéto situácie... A na druhej strane, bez adrelanínu nedokážem žiť. Moje druhé meno je Riziko  -

Janka kedže ešte poriadne nepozná Travoltu, so záujmom hltá každé slovo a pripomína tak prváčika v prvé dni v škole.  Starším predavačkám však jeho historky iba vyvolávaju úsmev na tvari, no svoje pobavenie nedávajú najavo a zhodne mu prikyvujú hlavou.

-          Raz som bol v takej trochu nepríjemnej situácii. - Rozohovoril sa Travolta, ktorému zjavne sposobuje radosť, prejavený záujem o neho.

-          Zastavil som auto, bežná cestná kontrola. Vravím : "Dobrý večer, Vaše doklady prosím" - a on mi to, že mi nič nedá, nech idem niekam. Tak mu vravím aby si vystúpil z auta. On že nie. Tak som na neho vytiahol pištol a vravim : "Vystúp si z auta ty hajzel, lebo ti vystrelim kule".

-          A on? - zhrozene sa pýta Janka

-          Vystúpil z auta, dal som mu fúkat, naparil dobrú pokutu a s posratými nohaviciami ušiel - zakonučuje vetu so smiechom Travolta. Imrich sa k nemu pripája, no potom čo Travolta mu ostrým pohľadom naznačil, že pri smiechu piští prestal. -

-          Odvtedy najprv strieľam, až potom sa pýtam - zakončuje  Travolta. Na kasu hádže bankovku, berie tovar a odchádza z predajne. Imro trasľavýmu rukami kladie na stôl pečivo, čokoládu a mlieku, podáva bankovku a vraví

-          Je fakt tvrdý -

-          Čo? -

-          No Travolta -

-          Hej, vyzerá tak.-

-          Som s ním kažý deň.... Je ako veľká učebnica.-

-          Hej, vyzerá tak -  odpovedá Janka a podáva Imrichovi výdavok

-          Tak dovidenia -

-          Doviií -

Travolta s Imrichom nastupujú do auta a dominaným gestom zdravia chlapov a predavačky, ktoré medizitým vyšli pred predajňu.

-          Ak by sa tu vyskytol nejaký problém, len ma kľudne zavolajte -

-          Určite. Veď ako inak? Vy ste tu poriadok Travolta - Kriči najstaršia predavačka.

Travolta spokojný s odpoveďou, radí rýchlosť, šliape na plynový pedál a auto robí pomalý odpich. Pomaly naberá rýchlosť, len taktak sa uhne autobusu a mizne v poli.

-          Kokot - vraví najstarši pán a chlapi uznanlivo kývajú hlavou.

-          A prečo ho vlastne volajú Travolta? - pýta sa Janka

-          Neviem, nikto z rodiny sa tak nevolal. Namôjdušu neviem.-

Medzitým v aute

-          Videl si to?  Najdôležitejśie si získať rešpekt, potom to už ide samo -

spokojne vysvetľuje spoza volantu Travolta. Imrich nezaujato počuvam, sem tam prikývne, pohľadom blúdi po krajine a jeho myšlienky sa týkajú iných vecí.

-          Ty počuvaś ma vôbec? - Nazlostene kričí Travolta, búchajúc Imricha po hrudi.

-          Hej, hej počúvam -

-          Tak mi povedz, čo som naposledy povedal -

-          Že to ide samo -

-          To je dobre. Odo mňa sa môžeš veľa naučiť -

Auto prechádza dedinkami, poliami, lesíkmi. Stretáva traktor, ktorého vodič má určite promile v krvi, autobus  s dôchodkármi idúci na výlet spojený s prezentáciou produktov, dílera s českým pivom s logom dominujúcim na kapote - proste premávka v letné predpoludnie na vidieku.

-          Počuj Imrich - budí rozospatého Imra Travolta

-          Ty nemáš niekdy pocit, že tvoj život je nudný? Že proste mu chýba štava, zmysel? -

-          Ako to myslíš? -

-          No vieš, aké by to bolo, keby to bolo ako v americkom filme. Napriklad Francuzka spojka alebo Smrtonostná zbraň, plné akcie, nebezpečenstva, možno aj slávy

-          Ani nie, ja som dost spokojný so svojím životom. Možno keby nejaká baba sa našla. -

-          Baby, baby, ty stále len o tých dievčatách. Počuvaj ma, ja som sa oženil pred 12 rokmi a doteraz do ľutujem. Po 12 rokoch ti ostane z tej tvojej Janky, len spomienka na tvoju hlúposť a dieťa. Kozy sa jej budú váľať po zemi a riťou môže nahrádzať poklop na kanále...do riti.. Si mladý, potrebuješ akciu....Chápeš? -

-          Diki za radu - znechutene vraví Imro

-          To vravíš dobre, že diki. Lebo aj ti zle nechcem, uč sa odomňa a možno raz.... Debil! - Kričí Travolta na soféra Tatry, ktorá sa neprimerane rýchlo rúti úzkou cestou.

-          Má štastie, že teraz riešime takéto životné  otázky, lebo by som z neho zdral aj gate.-

Imrich iba prikyvuje hlavou  a očami blúdi po sosnách, ktoré ako filmové okienka svetelnou rýchlosťou sa preháňajú po bočnom skle.

-          Aha líška. Susede už zobrala 10 sliepok tohto roku. Dokonca sa nebojí prísť v strede dňa na obed do dvora po jednu. - poznamenáva Imro

-          Oni sú už stara pani,  tak už nemajú veľa síl. Palicou jej hrozia z lavičky pod schodištom, strážiac svoje sliepky. Aj ma volali ma aby som prišiel im ju odstreliť, ale pochybujem, že s mojou vzduchovkou niečo zmôžem -

-          To je zbytočná strata času. Líška ma hrubú srsť, vzduchovkou ako by si ju len pošteklil. Dokonca ešte pride k tebe bližšie, nastaví ti chrbát a povie: Imruško, tuto ma este požgrapkaj medzi platničkami. Ha - smeje sa Travolta.

-          Ha, to teda hej - smeje sa Imro

-          Možno ti zoženiem brokovnicu, sused je poľovník, tak sa ho môžem spýtať -

-          To by bolo super, zatiaľ som ešte z brokovnice nestrieľal. Iba zo vzduchovky.-

-          Nieje to ťažké, len spätná väzba je silnejšia.Musíš si dávať pozor. Raz som v akcii strieľal z ostreľovčskej pušky a skoro som prišiel o oko -

-          Čo to bolo za akciu? - zvedavo sa pýta Imrich

-          Ále, strážili sme prezidenta a ja som tam bol ako ostreľovač. Ležím si na streche domu, pri mne rádio, počuvam hudbu, v ústach cigareta, v ruke Coca - Cola. Proste ako v Amerike.  Sledujem okolie mojou ostreľovačkou, keď tu zrazu v okne oproti vidím atentátnika. Bez rozmýśľania stláčam spúšť a surovo ho posielam k zemi.... -

Travolta si profesionálne vzdychne a tvári sa akoby rutinne takto posialal zemi niekoho 2x za týžďeň a pokračuje

 -  Vieš v takýchto situáciach musíš konať bleskovo, ide totiž o veľa - takýto atentánik, môže v konečmom dôsledku rozvrátiť našu republiku -

-          Pán Travolta a ako ste vedeli, že je to atentátnik? -

-          Ha! To by si chcel vedieť. Bol som na to špeciálne trénovaný, až v Prahe. Proste pozriem na niekoho a hneď viem, či je dotyčný atentátnik alebo nie. Dokonca keď  vidím malé dieťa, tak dokážem predpovedať, či sa stane atentátnikom alebo nie -

-          Vážne? A veľa takýckto živlov je v našom chotári? -

-          To ti nepoviem lebo by si nespal po nociach - tajomne odpovedá Travolta

-          Čo sa stalo potom, po tom Vašom zabránení atentátu? Kto bol ten atentátnik? - nepríejmne sa pýta Imrich

-          To je štátne tajomstvo, to ti nemôžem povedať, lebo by ma zavreli-

-          A kde máte vyznamenanie? Určite ste ho za taký čin dostali - dotieravo pokračuje Imrich

-          Doma,odložené v sekretári! ... A už sa ma toľko nepýtaj, veď som ti povedal, že to je štátne tajomstvo. Aha, aká krava na poli! To je kus, váži minimálne tonu. Joj to je mäsa, to by bola hostina - odvracia reč Travolta

-          Takú podobnú máme doma. Len celú hnedú, nie takú fľakatú ako je táto. Milka sa volá - ako tá z reklamy - piskľavo sa smeje Imro

-          A to čo si nepovedal skôr? Dúfam, že niekedy doniesieš nejakú dobrotu - veď máte aj prasce, zajace a este stále si nič nedosniesol a to si pri mne už pol roka -  pokračuje v tóne reči Travolta, preberajúci kontrolu nad rozhovorm

-          Keď budeme zabíjať donesiem, sľubujem...  -   porazene odpovedá Imro.

 Auto stále míňa dedinky, polia a lúky, režúc nádhernú východoslovenskú krajinu. Kombajny žnú lány obilia, autobus prináša ľudí z Mesta, chlapi stále sedia pred predajňou, ľudia sa pomaly vyberajú do polí a záhrad využit pekné počasie.

- Imro? -

- Áno? -

- Tebe sa asi tá Janka, veľmi páči, že? -

- Trochu, nie je zlá -

- Tak si ostrihaj ten cop, čo máš za hlavou, lebo za takým ako ty nikdy nepôjde. Ha - smeje sa Travolta upravujuc si ofinku v spätnom zrkadle.

- Prepáč mi to. Dostal som totiž taký nápad. Mne by mohol priniesť trochu vzrušenia do života a tebe možno náklonnosť Janky.  -

Imro sa vzrušne prebral a napol uši.

- No rozmýšľal som o takej akcii... Ale neviem, či si na to dostatočne schopný.

- Som , určite som, len pokračujte -

- Ty asi nepoznáš Jura. To je ten moj sused poľovník. Veselá kopa. Mohol, by akože prepadnúť tú predajne, kde robí Janka a my by sme tam vkročili akože náhodu a celú predajňu zachránili. Čo ty na to? -

- Ty kokot! Pán Travolta ste triezvy? -

- Som a dokonca najtriezvejší ako len môžem byť. Toto, to je nápad za milión. Žiadne riziko, ideš do toho?

- No ja neviem, čo keď to nevíde? Čo keď sa to prevalí a budeme mať problém so zákonom?  -

- Ako by to mohlo nevýjsť? - Veď my sme zákon. Azda sa môžme sami zatknút? Akože ja teba a ty mňa a navzájom sa odvedieme na policajnú stanicu? -

- To nie -

- Tak čo váhaš? Nemysli na prekážky ale na zisk. Risk je zisk. A aj ten veľký tlstý feťák v rádiu spieva, že svet naptřil nikomi, kdo nebyl hráč -

- Tak dobre. Veď sa vraví, že "Srdcu nerozkážeš" - Idem -

- To sa mi páči, si môj chlapec. Sme Tím!!!

- Ale ja budem Habera.-

- Na to zabudni, ty môžeš byť nanajvýš ten holohlavý gitarista - so smiechom zakončuje Travolta.

Deň sa skončil a policajti sa autobusami unavení vrátili domov. No najprv každý z nich hneď po výstupe  z autobusu zašiel do svojej miestnej hospody pookriať na duchu a svoje oblečenie si nasprejovať vôňou cigariet a lacného alkohoholu.