Keď rozmyľať začne myšlienka

...až sa zvíja

vlní sa povertím zostarnutá v báseň

tá čo

maľbou cez okno vydraží si dnešok,

bezduchosťou,

tak kráčal

stále,

len po červenom námestí

to

dadaisticky znášajúce sa genrácie

kde neplatí čas, ako jar keď ukvitne...

melódia tvojho ja ladne pošumieva,

už len mrazom prebehne

to slasné prítmie

v čas