"Šťastné ráno"
Spisovateľ/ka: Barí | Vložené dňa: 27. februára 2009
http://citanie.madness.sk/view-20493.php
http://citanie.madness.sk/view-20493.php
Cely život som na to čakal. Niežeby som už dlho žila no...šestnásť rokov to je aj dosť ale ešte nechcem zomrieť ani zďaleka! Len teraz sa mi začal páčiť svoj život! Mám koho ľúbiť a pravdaže som ľúbená, mám koho hladkať a som aj hladkaná a mám koho bozkávať a aj ja som bozkávaná. Na tento okamih som čakala sestásť rokov a šestnásť rokov prešlo...ja ležím vedľa svojej lásky u mňa doma v posteli. Presnejšie na rodičovskej posteli. Moja láska ešte sladučko spinka. Cítim ako mu krv prúdi v žilách ako jemne a nepravidelne mu bije srdiečko ktorá ma hrozne moc ľúbi. Bojím sa otvoriť oči. Bojím sa že to všetko je len sen, že keď sa pozriem vedľa seba budem sama ležať vo svojej posteli no pravdaže okrem svojich plyšových medvedíkov tie by mohli byt pri mne pomalí otvorím oči a...... „Vaaaa čo ty tu pre pána kráľa a všetkých svätých na nebi i pekle robíš?!!!“ Nado mnou stála moja mladšia sestra. Nevypadala najlepšie...v krátkom tričku a strapatých vlasoch po včerajšku ešte neodmaľovaná...nachvíľu som si myslela, že to nejaký strašiak z maku, ktorý si náš dom pomýlil s poľom. Ale potom keď sa to ozvalo tým svojím piskľavým hláskom: „Dobre ránko sestrička“ Amy ma pozdravila veľmi škodoradostne. „Vypadni s tejto izby voooooon!“ zvreskla som na ňu. „Prosím ta čuš veď ho zobudíš“ povedala a kývla hlavou vedľa mňa. „Nie nie nie“ potichu som si opakovala „nie, nie!“ teraz som si priala aby nik vedľa mňa neležal nenapadne som sa uštipla do ruky aby som sa uistila,že sa mi to nesníva pozrela som sa vedľa „ups“ rýchlo som sa spamätala „ehm čo ty tu ešte robíš hm?“ spýtala som sa Amy „No ja som len chcela že rodičia majú prísť za takú pol hodinku tak vieš...“kývla na Patrika „čí počkať počuješ to? Je auto. Podľa mňa ma aj štyri kolesa. Áno áno to je naše auto a určíte sú tu aj rodičia“ prikyvovala a nahodila úškrn „Čo to už je toľko?!“ rýchlo som si sadla a Patrikove nehybne telo som sácala sem a tam „vstavaj rodičia sú tu rýchlo preber sa“ žalostné som ho budila Patrik sa posadil „áno láska“ rozospato povedal a pobozkal ma. Ani som sa nestihla usmiať a do izby vtrhla mama s otcom a za nimi stala moja milovaná sestrička. Patrika vyhodili nahého na ulicu pred náš dom. Veci mu hodili do lona a on sa už nikdy neukázal.