Kde bolo tam bolo....

celkom fajn, len divný záver..  

taka rymovacka, v ktorej vidim len taku rymovacku... vazne nie  

preboha..nechcem byt zla, ale pre toto vela ludi necita poeziu.. nieje to ludske..je to prilis umele  

nazov je preflaknuty obraz z miliardy rozpravok...nijak obzvlastneny...ten nevysiel... Kde bolo tam bolo, za tisíckami hviezd, repetetivnost rozpravkovej frazy + nasledujuce hviezdy spolu vytvaraju az nechutne klise... Kde klamstvo do očí nikomu nepovieš, Za stovkami mliečnych súhvezdí, skok s klamstvom a opat navrat k hviezdam...frazicka s klasmstvom je prilis popisna a v skutocnosti zbytocne hyperbolizovana... Kde sladko sa správajú k neresti, Kde skutočnosť sa stáva z povestí, inverzia v prvom versi z tejto dvojice podriadena rymu...inverzia sama o sebe je uz ako basnicky prostriedok definitivne prec...tu..podriadena rymu len signalizuje,ze si nevedela kade ist... Kde všetky ženy sú šťastné nevesty, Kde múdre sú aj Jankove, či Zuzine hlúposti opat hyperbolizacia a Janka a Zuza...to je vers,ktory nikomu nic nepovie...jednak Janko a Zuza nevystupuju ako realne postavy,ich mena su pouzite len pre zovseobecnenie situacie,ktora to vsak nepotrebuje,nakolko si ju uz opisala v predslych castiach... Tam krajina mladá s duchom novým sa rozprestiera Ako na lúke nepoznané silné zviera, prvy vers posobi dojmom,ze o...velke..krasne..nadherne...a pritom len prazdne slova...a prirovnanie to zabija..nenapadite.. Či na zemi našej schizofrenickej zemská kôra, Ako v našej, že vraj v čistej duši čierna diera. opat inverzia...ale schizofrenicka zem sa celkom da podla mna... prirovnanie opat nula bodov...cista dusa a cierna diera...je okukane...nicnehovoriace... Tam na lavičke v strede ružového parku, Zapálil si dedo vševed svoju netabakovú fajku, park je sam o sebe klise...v spojeni s ruzovou posobi nechutne sladko...dedo vseved je opat znamy rozpravkovy motiv...a netabakova fajka je chaba snaha o poetickost v duchu...ze ked znegujem zabehna...tak to bude nieco nove a poeticke..omyl... Posadil vedľa svojich starých kosti svoju starkú, A rozpovedal príbeh o spojení dvoch duší. svojich/svoju...zbytocne...nasledujuci "pribeh o spoejeni" je opat fraza... Duša číslo jeden ja, čo ťa uchvátiť skúsi, Duša číslo dva ty, čo to všetko v sebe tuší, opat spominana inverzia... Na obrázok nás dvoch spálený hľadieť musí. zaver dost do stratena...plus opat inverzia...plus klise... celkovo...ploche obkecavanie...absolutne nic nehovoriace...  

ja neviem, nemam rad rymy, ani tie ktore su lepsie zvladnute ako tvoje... a v urcitych momentoch ti vypadava rytmus... a aby som nezabudol je to taka infantilna tema, nicim zaujimava...