Vôňa nádychu.
Spisovateľ/ka: popoluška | Vložené dňa: 2. marca 2009
http://citanie.madness.sk/view-20575.php
http://citanie.madness.sk/view-20575.php
Pár rúk spletených,
pár nádychov zrýchlených.
Dušu peklu zatratím,
za pár nádychov posledných...
Si so mnou, sme jeden,
nikto z nás viac nevníma,
len táto izba vie,
koho dnes ukrýva.
Budeš mi chýbať, teraz tomu rozumiem,
no tak sa pýtam v tichu, či si ťa viac vziať smiem?
Najvyšší konár stromu skrýva zázrak sám,
zásobu vôní, teba v sebe ukladám...
Chcem tvoju vôňu nosiť pri sebe vo fľaškách,
ak o ňu prídem, tak už nemám o čo stáť.
Miluj ma prosím,
kým ťa ešte vnímať smiem.
Kým vo mne mlčíš,
kým môj výkrik v tichu znie...
Pár rúk spletených,
pár nádychov zrýchlených,
dušu peklu zatratím,
za pár nádychov posledných.