To, čo ružou zveme

Nezostalo mi meno.

Len Tvoja tvár

a dotyky mojej fantázie.

Ja som už predsa vedela, čo chcem.

A tiež mi je jasné, že to nie je lááska,

len jednoduchá príťažlivosť.

Nič si nepovedal a ja

prestala som byť Capuletovou

a nevzala som si žiadne iné meno.

Ešte vždy sa Ti nedívam do očí.

Hoci už vlastne nie som zadaná.

A teba som už snáď dávno omrzela.

No keby si ma nebol paralyzoval,

mohla som ťa už dávno

mať celkom pokrk.

Teraz sa bojím čo i len pohnúť.

   A tak len pozerám.

      No jasne.. čakám na princa.