Nie je život ako Život

Je 30. januára 2009 - a 12,30 hod. stredoeurópskeho zimného času. Presne pre 55.-timi rokmi zaplakalo jedno dievčatko, ktoré práve v tento deň a túto hodinu uzrelo svetlo sveta. Narodila sa ona v kráľovskom meste zvanom Trnava. Meno dostala po kráľovnej kvetov. Všetci sa na jej príchod tešili a veru to neobanovali. Vyrástlo z nej krásne dievča, ktoré už ako 8 ročné si povedalo, že chce byť spisovateľkou. Avšak Život to zohral inak. Dievčatko rástlo do krásy, malo svoje prednosti. Zväčša pracovalo po úradoch, kde bolo obľúbené, lebo dokázalo uvariť skvelú kávu, ktorú nikdy na tácke nerozlialo. Bola to už riadna slečna. I jedného dňa stretla spolužiačku z ekonomickej a tá jej požičala týždenník Život. Tu sa slečna naša dočítala a na inzerát napísala, že lásku hľadá životnú. I našla ona mládenca - Ivan sa menoval, a ten jej dvoje detí priebežne daroval. Jedno dietko -  rúči šuhajík bol, ktorý do sveta odišiel neskôr. Druhé dietko bolo dievčatko - s jeho životom to nešlo všetko celkom hladko. Ivan pán zodpovednosť svoju zahodil , o svoju pani aj s deťmi starať sa, už nevolil. Mal rodičov ešte vtedy, tým bol vždy a všade nápomocný, svoju pani potreboval len na porodenie potomstva a ako slúžku do domácnosti. Žiaľ! No tak sa žena nezlosti! Sama teda blúdila životom, žila vďaka úradom. Dieťa svoje druhé - aj seba - zverila lekárom. Pomaly sa vystrábili, nad nástrahami zvíťazili. Prišli lásky nové, bolo zle aj dobre. Striedali sa obdobia, pády i víťazstvá. Dcérka jej do krásy vyrástla. Nechodí vôbec von, iba ťahá ako kôň. Aj ona našla svoje zamestnanie, svoje nové povolanie. O nohy sa ľuďom stará a robí to celkom rada. Obe drú sťa otrokyne, nevedia byť veru iné. Bohatstvo tu nenájdete v zlate, ale tieto ženy sú prosto - no zlaté. Ale im to vôbec nevadí, že si to vôbec nikto neváži.