Mníškin kamarát Milan

Mal som strach zo svojej šéfky. Všetko, čo som robil bolo pri jej dokonalom pracovnom nasadení bolo nedostatočné. Bola katolícka mníška v civilnom oblečení niečo pred šesťdesiatkou. Vedela, že mám z nej strach a že ma nepriťahuje ako žena. Denne som sa modlil, aby som ju dokázal mať rád a tou láskou vyhnal strach z nej. Lichotil som jej, zdôveroval som sa a budoval s ňou cieľavedome kamarátstvo. Bola o 15 rokov staršia, veľmi citlivá na seba a keď zistila, že som postupne získal o ňu záujem ako o ženu bola spokojná a cítila, že Ježíš ju miluje cez tú moju lásku ku nej. Kupoval som jej kvety a ona mi nosila oblečenie a rôznu literatúru. Myslím, že cítila ku mne viac, ako ja ku nej. Potom som sa jej zdôveril, že som strávil noc s Dagmar, kamarátkou, ktorú som poznal dva dni. Na viac už na viac nepamätám. Vypil som čaj, do ktorého mi dala jed. Videl som ju už iba zo záhrobia, ako mi priniesla kvety na hrob.