každý má vlastné diery

a zas mám pocit silikónového neba

vo svojom bruchu

konečne nado mnou iba tak nevisí

ako akciový povraz

a tiež mám pocit

že sa už o nič snažiť nemusím

keď sa pozriem von

neuvidím nič konkrétne

lebo sa mi nechcú vymýšľať

neexistujúce farby len tak pre zaujímavosť

špeciálne slová ako špaldová káva

a robiť sa že existujú indigoví ľudia

že je to v rovine obohatenia básne

a že teraz som na neurčito v silikóne alebo v slučke