Byť či nebyť

Spisovateľ/ka: Michal Kryl | Vložené dňa: 7. marca 2009
http://citanie.madness.sk/view-20746.php
Každé ráno sa prebrať do agónie a výčitiek vlastného bytia. Toto má byť po všetkom môj osud? Ranný lok kávy a pohľad z okna a napriek tomu, že ma oslepí ostrý lúč vychádzajúceho slnka vidím všade len hmlu a beznádej, do ktorej ktosi v mojej hlave kričí množstvo otázok z ktorých nie je jediná, ktorej by som rozumel. Načo som vlastne zase vstával? Kvôli čomu začať ďalší z bezútešných dní samoty a prázdnoty? Rýchlo sa obliecť a pozrieť na chvíľu na vlastný ksicht do zrkadla... Čas ísť do procesu. Obklopiť sa ľuďmi a pomaly sledovať ako sa kamsi ženú za čímsi, čo nakoniec vlastne ani neexistuje a nie je možné dosiahnuť. Pozorujem ľudí, len sa tak mihajú okolo mňa, občas ktosi do mňa vrazí a občas sa dokonca ozve suché a bezduché pardón. Myslel to vážne? A načo asi myslel, že si ma nevšimol? Odpovede. Ani jedna jediná nikdy neprichádza a tak ostáva v mojich myšlienkach ďalšia prázdnota a otázka PREČO? opäť dostáva navrch. Ubíja ma... Pomaly a iste... Kam sa podeli všetky odpovede? Kam sa podeli všetky sny, ciele, plány, detstvo, nevinnosť a ten krásny svet čo bol vôkol mňa keď som vyrastal? Prečo je zrazu všetko také iné? Špinavé, zaprášené ulice plné ľudí, ktorým sa nedá veriť ani to ako vyzerajú, nieto ešte nejaké slovo. Bezútešná prázdnota ľudských duší. Sú vôbec ľudské? Čo je vlastne ľudskosť? Vieme byť ešte vôbec ľuďmi? Tok myšlienok prehluší cinknutie a ja ani neviem ako som nastúpil na električku, no uvedomujem si, že je čas vystúpiť. Ulica prekliata množstvom života, ktorého zmysel niekto hľadá zapadnutý na rohu s mystičkou na drobné a husľami pod krkom... Vyťahujem krabičku cigariet a cítim nutkanie zapáliť si rovno dve naraz. S výrazom šialenca pozorujem vlastné trasúce sa ruky ako ledva vylovia jednu aby krabičku zase nemotorne zasunuli do vrecka. Malý dúšok a kúsok z cigarety ubudne. Sledujúc proces premeny na lahodný, ukľudňujúci dym nahadzujem falošný úsmev aby som zakryl svoj život pred celým svetom a pomalým krokom sa blížim k temnej budove, kam nepatrí môj svet. Krok za krokom ako každý deň. S úsmevom a kľudom, dokonale hraným divadlom ktoré má zakryť neurotického šialenca vo mne. Každým ránom čoraz ťažšie a ťažšie... A zase sa objaví ten hlas. Kričí, vrieska a ja neviem rozoznať jediné slovo. Ničí ma zvnútra a ja sa chytám za hlavu. Nie, to ďalej nejde, padnem na kolená, schúlim sa do klbka, kde dúfam nájdem svet v ktorom môžem žiť. Žiadne slzy, žiaden plač, len krik v hlave ktorý je dnes silnejší ako kedykoľvek predtým... Prečo? Prečo celý svet? Prečo ľudia? Prečo JA? Kto som? Čas? Potrebujem čas! Ešte nie! No hlas nemá jediného kúska citu, či snáď náznaku zľutovania. Keby som mu aspoň rozumel. Sústredím sa naňho, keď zrazu ucítim ohromnú bolesť, ktorá ma vráti späť do sveta. Uvedomujem si, že ležím uprostred ulice, kúsok od budovy, kam mám ako každý iný deň namierené. Ktosi o mňa zakopol a ani sa nenamáhal spýtať sa, či mi niečo nie je, ba naopak, ešte z diaľky som počul na seba krik a nadávky. Hlas stále kričal, no už slabšie. Racionalita a myšlienky len tak prúdia mojím vnútrom a ja sa ich snažím vnímať a poslúchnuť. Budova, musíš do tej budovy, rýchlo do nej! Postavím sa na nohy a rýchlo sa rozbehnem. Stláčam kľučku, vediac, že to je to jediné, čo ma môže zachrániť, to jediné čo zastaví hlas v mojej hlave, tak otvorím dvere a.... Ako každé iné ráno sa prebúdzam do agónie a výčitiek vlastného bytia.......

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Boris Lilov
Redaktorský komentár
skôr sa to ponáša na úvahu než na poviedku, ale ani ako úvaha ma to nejako moc nechytilo obsahuje to také pomerne bežné a neprekvapivé myšlienky, otázky, miestami premietané až trochu prehnane a hystericky :-( moje nálezy: [i]Ranný lok kávy [/i] ->hlt? Ranný lok kávy a pohľad z okna a napriek tomu, že ma oslepí ostrý lúč vychádzajúceho slnka vidím všade len hmlu a beznádej, do ktorej ktosi v mojej hlave kričí množstvo otázok z ktorých nie je jediná, ktorej by som rozumel. [/i]štylisticky veľmi zlá veta, dlhá, zložená, neprehľadná, navyše je tam 3x spojka "ktorý/á/é" [i]ksicht[/i] ...slengový výraz, nie veľmi sa sem hodí [i]Kam sa podeli všetky sny, ciele, plány, detstvo, nevinnosť a ten krásny svet čo bol vôkol mňa keď som vyrastal? [/i] ...klišé, pomerne bežná úvaha [i]mystičkou[/i] ...miskou, mištičkou? [i]krabičku [/i] ->škatuľku [i]ukľudňujúci [/i] ->upokojujúci [i]Prečo? Prečo celý svet? Prečo ľudia? Prečo JA? Kto som? Čas? Potrebujem čas! [/i] opäť klišé, navyše vyznieva dosť hystericky a nepresvedčivo? aký je čas rozprávania? prítomný? minulý? striedanie času je neprirodzené pozor na chýbajúce čiarky, zneprehľadňujú text a jeho zmysel  
Spisovateľ/AutorBoris Lilov Pridané dňa12. marca 2009 12:47:57
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8