Masineria Chaosu

Za ostrym okom bolesti,
Smiechom boha vojny,
Pachom Kurta Cobaina
a kusok od mesta anjelov,
sa za hrstkou prazdnoty,v sere diania,kedysi davno skryvala pred zrakom vrazdiaceho dolara
nevelka chyza s murmi okliestenymi v krvi a pote.
Na dverach usadlych ani nevadza,proporcne visi postmoderne dielo fasistickej kultury nesuce nazov:Postova schranka.
Za dverami okrem uschleho vzduchu a kusku vesmiru nebadaneho volnym uchom ,nepocuteho bosou nohou,
v miestnost o tvaru chytreho studenta ,stoja chronologicky:Stolicka,muz-ktory paradoxne sedi,stolik na stole pregamen,flaska s atramentom ,noz a oproti stolicke mohutne zrkadlo z davnych cias pojedania slnecnych slz.
Atmosferu zahustuje akesi tiche chvenie nabodavajuce cas na pokoj.
Vonku je peklo,no muz nepohne ani brvou.Hladi na svoj odraz,ako by mu patril.No on vie kde je jeho miesto.
Na vysokej stolici z duboveho dreva.Nahle sa mu zmeni vyraz v ociach a on sa decentne otoci k papieru,siahne po nozi,ponori ho do flasky s atramentom a celou svojou stareckou silou ho zatne do stola s pergamenom.
Rozpijajuci sa atrament uz teraz prezradza bolest oboch predmetov.
Starec sa precizne zadiva na dielo skazy.
O par tazkych chvil dielo skartuje v rukach co pridlho vrazdia.
Siahne do vrecka nohavic.Porozmysla.Nachvilu strnuly hladi na svoju podobizen,no nepodlahne tlaku.
Izba sa kazdym okamihom zuzuje a on vie ,ze kym vtaci pozieraju hviezdy svojimi nenasytnymi zobakmi,on nemoze zlyhat.
Zo spominaneho vrecka vytiahne sluchatko.
Hlasom samoty don jasne povie:"Dalsi!".
Zastretym zrakom presonduje okolie a smari kalamar do stravujuceho spanku.
Pomaly,akoby narabal s niecim tak krehkym ako je radost,vytiahne noz zo stola.
Otrie si ho o nohu a polozi spat na stol.
O niekolko drahych sekund sa ozve zvuk ,prinasajuci dobre spravy.
Starec s tazkostami otvori mocne titanove dvere a rutinne vyzdvihne postu zo schranky.
Vyraz v tvari sa mu nezmenil ani vtedy ked zistil ze obalka je nepopisana,ba co horsie,v rohu chyba podobizen prasata co tak skvelo vladne.Ako by to robil uz nejeden rok.Obalku roztvoril zvlast drastickym sposobom ,cize keby mohla kricat,tak vresti.
Obalku vyplnal list o velkosti pergamenu ,ktory stihol tento konvencne alternativny starec uz skartovat.
Bol prazdny.
K listu bol prideleny este informacny listocek,ktory po precitani vravel:"Flaska s atramentom je uz na ceste."
Este zostalo par hviezd na neplodnom nebi.Zostal aj pach krvi v okoli chyze.
Zostali aj prazdne miesta v okoli padleho anjela, smrad nejde vyprat a smiech nedoznieva.
A na konci pribehu oko stale vidi.