Osudová pomsta (filmová poviedka)

Jozef Makina je čerstvý maturant. Tak ako ostatný aj on teraz musí čeliť nástrahám reálneho života. Po úspešných maturách sa vyberú zapiť úspech. Spolužiaci žartujú, je skvelá zábava, až do jediného momentu. Do podniku prídu cigáni a hneď sa hlasne zabávajú. Padajú urážky na ich adresu. Koľko stoja tento štát, robia neporiadok, dostávajú nové a nové byty, pričom tie staré nechávajú zruinované. Robia iba deti a deti, atď. Jozef z časti s názormi súhlasí. Jeho spolužiak hovorí ako ho včera zbili priamo na ulici, pričom okoloidúci sa tvárili, že nič nevidia, nepočujú.
Prešli 2 roky ale nášmu hrdinovi sa život nedarí. Jeho matka ochorela - rakovina, jeho otec chorobu matky nezvládol, dal sa na gamblerstvo a takmer finančne zruinoval rodinu, ktosi im ukradol auto a Jozefova tajná láska - susedka Peťka začala chodiť s mestským muzikantom - cigánom. Jozef tak musel živiť celú rodinu, starať sa o matku aj o otca. V týchto chvíľach chodí do kostola, kde mu pomáha farár.
O 3 mesiace neskôr. Začalo sa blýskať na lepšie časy. Matke sa polepšilo, a bola reálna nádej, že sa uzdraví. Aj otec chodil na terapiu a dostal prácu.
Piatok slnečný deň, koniec leta. Jozefov otec prišiel do nemocnice po matku , aby ju zobral domov. Jozef je doma, a teší sa, že matka príde domov. Upratuje byt. Na sídlisku nie je nikto, okrem niekoľkých cigánov. Jozef už z okna vidí matku ako ide s otcom. Slnko už takmer zapadlo. Je červené. Celá Jozefova izba je červená ako vždy v takomto čase pri západe slnka. Jozef si spomína ako malý chlapec mal rád tento čas. Spomína si na to ako sa matky pýtal, prečo je izba taká červená. Tá mu odpovedá, to preto, lebo slniečko ide spinkať. Skupina cigánov spozoruje rodičov. Podídu ku nim. Majú tak 15-16 rokov, asi 10. Jeden z nich vytiahne nožík a povie - „daj peniaze, lebo ťa podrežem". Rodičia sa schytia. Otec vytiahne stovku viac ani nemá. „ej tak málo daj viac" hovorí cigán s nožom a hneď nôž priloží otcovi na krk. Situácia má rýchly spád. Jozefovi, ktorý to všetko vidí zo svojej izby sa to nevidí, a obúva, pričom nervózne hľadá po celom byte mobil aby zavolal políciu. Našiel ho. Rodičia prosia cigánov aby im dali pokoj, že ony viac peňazí nemajú. Cigáni sú však veľmi agresívny. Zaraz sa strhne bitka. Hlavný cigán pohne nožom a Ján začne silne krvácať. Sylvia dostáva rany hlava nehlava. Zvalia ju na zem a kopú ich oboch. Jozef to všetko vidí, pričom už volá na políciu. V zúfalstve mu však mobil spadne a rozbije sa. Bývajú na 7 poschodí. Nemá čas čakať na výťah. Preto uteká dole schodmi. Na sídlisku sa zatiaľ odohráva dráma, prechádza zamilovaný pár, ktorý sa ide ukryť do vchodu. Už sú tam aj ostatný ľudia, ale nikto sa neodváži sám skočiť medzi 10 mladistvých agresívnych cigánov. Jeden pán prejde okolo nich asi na 20 metrov. Tvári sa že nič. Ján krváca z tepny a je dokopaný. Sylvia dostala nožom do brucha, je dokopaná. Cigáni sa správajú ako zvieratá. Ktosi z nich povie po cigánsky aby im prehľadali vrecká. Bleskovou rýchlosťou im hľadajú peniaze vo vreckách. Jozef už im uteká naproti. Utekajme rýchlo, povie ktosi z bandy. Utekajú s kabelkou po všetkých stranách. Jedného, ktorý má kabelku chytí pán. Štyridsiatnik, dáva mu zopár rán, ale nakoniec sa mu vyšmykne. Kabelku vytrhne. Jozef prichádza na miesto činu. Keď vidí dobytých rodičov a množstvo krvi odpadne. Prichádza aj zamilovaný pár, pán, ktorý sa pokúšal chytiť, jedného z lupičov a ďalší, pár je duchaprítomný a snaží sa zastaviť krvácanie z krku, priložením ruky. Nastáva všeobecný chaos.
To všetko v polobdelom stave sleduje Jozef, a znova upadáva do bezvedomia. Spomína si na svoje prvé Vianoce. Ako našiel pod stromčekom autíčko - sanitku. Pýta sa rodičov odkiaľ sa tam to autíčko vzalo - odpovedajú že doniesol to Ježiško. Nastáva obraz - odraz vo vianočnej guli Jozefa so svojimi rodičmi. Naspäť do prítomnosti.
Jozef sa zobudí v nemocnici. Je tlmené svetlo, vonku je tma v nemocnici je ticho. Na izbe je sám. Nastáva vo filme veľmi citlivá scéna. Pohľad akoby sa pozeral sám pacient. Obzerá si izbu, podíde ku umývadlu a umýva si tvár. Znova si ľahne na posteľ. Hovorí si potichu roztraseným hlasom - matka je mŕtva ? Zrýchľuje sa mu dýchanie a tep, ktorý počujú aj diváci. Prichádza doktor. Chvíľu sa na Jozefa pozerá.
D. Ako je vám? Mali by ste oddychovať, cítite sa dobre ?
J. ako by som sa mal cítiť, čo sa stalo s mojimi rodičmi? Povedzte pravdu
D. Pravda je bohužiaľ veľmi krutá, ... musím vám povedať, že vaši rodičia sú mŕtvi.
J. (skoro sa rozplače)
D. Ostaň teraz chvíľu sám. Potom prídu policajti a psychológ dobre?
Na chodbe sa stretávajú policajný vyšetrovateľ Klinský a doktor. Vyšetrovateľ hovorí doktorovi čo sa stalo a chce aby bol Jozef pod psychologickým dohľadom. Pýta sa či je možné aby ho vypočuli teraz, je totiž potrebné, aby to bolo čo najskôr. Lekár mu dá takých 5 minút. Klinský zaklope na izbu. Jozef povie ďalej.
K. Ahoj, volám sa Matej Klinský - vyšetrovateľ, kriminálna polícia Trenčín. Príjmy úprimnú sústrasť, je mi to strašne ľúto. Určite chceš túto záležitosť čím skôr ukončiť. Preto asi pochopíš, že mi musíš povedať čo sa stalo. Si inteligentný chlapec, tak prosím vieš že si robím svoju prácu. Povedz všetko každý detail.
J. Tešil som sa na matku. Bola chorá mala rakovinu, tu sa však ozdravila a dnes mala prísť domov. Ako som bol doma ja. Uvidel som z môjho okna ako banda Cigánov napadla ich.
K. Dobre prosím ťa. Potreboval by som či si všimol ich tváre, alebo oblečenie.
J. Bolo ďaleko. Tak som im nevidel do tváre, a oblečenie spomínam si ako jeden z nich mal sivú - nie tmavú hrubú vetrovku, priteplú na dnes. (Strihové spomienky na udalosť) Ja som tam dobehol, a keď som videl čo sa stalo, odpadol som. Potom si už spomínam matne. Boli tam ľudia, ja neviem, to sa už nedá. (takmer sa rozplače)
K. Dobre chlapče, nechám ťa... oddýchni si.
Klinský žiada o psychologické vyšetrenia Jozefa, aby sa dal do poriadku. Jozef sa im podrobí, tie ukážu, že je dosť apatický a má takmer nulovú agresivitu. Jozef sa zamestná na stavbe ako pomocník. Klinský však chce chlapca aj naďalej pozorovať.
Čoskoro začne byť závislí na všetkých možných druhoch závislostí. Alkohol, drogy, lieky, cigarety, jedlo, počítačové hry. Stáva sa z neho veľmi apatický človek. Stretne sa s človekom, s ktorým hovorí o drogách a o iných utišujúcich prostriedkoch. Čo ako funguje. Stále pred očami vidí scény z toho osudného dňa.
Neskorá noc, slabo prší. Jozef sa z fľaškou v ruke prechádza po meste. Zrazu zbadá opusteného holuba, ktorý sa krčí pod zárubňou dverí, aby na neho až tak nepršalo. Je ranený a nemôže odletieť. Okolo neho prejde skupina mladých ľudí. Tí ho spozorujú, ale nič nespravia. Jozef váha, či má holuba zobrať ku veterinárovi, alebo ho nechať napospas osudu. Nakoniec ho nechá tak. Zúfalý príde domov, kde sa rozplače. Zapne telku, už takmer zaspáva.
Nastáva osudový okamih filmu. V telke idú správy, hlásenie o teroristickom útoku. Teroristi z podomácky vyrobenými bombami zaútočili na autobusy a vlaky v španielsku. Stovky mŕtvych. Útok na Nemecko bol zničený vďaka tomu, že bomby nevybuchli. Celý svet je zdesený.
Jozef už drieme ale v podvedomí správy počúva. Sníva sa mu. Raz večer sledoval televízor, jeho rodičia sa pohádali. Jozef sa rozhodol, že odíde z domu. Nezobral si ani sveter. Vonku bola veľká zima. Aj chcel sa ísť niekde zohriať, ale nebol zvyknutí chodiť sám. Zaspáva, takmer zmrzne na chodníku. V spánku sa mu vynoria správy o teroristoch, ktoré počul. Všetko sa mu v hlave premelie. Znova spomína na osudný deň, (na úvodnú scénu filmu) Rozhodne sa spraviť bombový atentát na cigánov. Všetku svoju energiu a zlosť, ktorú mal po útoku, doteraz dával do apatie. Teraz je to iné. Má cieľ - bomba a veľmi tvrdá pomsta za rodičov.
Informácie získava z internetu a zo zakúpených kníh.
Prichádza ho navštíviť Klinský (vyšetrovateľ). Vidí, že s Jozefom sa niečo deje. Jozef je trocha nervózny, ale dá si tabletku na ukľudnenie. Jozef sa vyhovára na to, že chytil chrípku, preto vyzerá tak ako vyzerá. Vyzerá akoby ostarol o 15 rokov. Klinský na počítači vidí návody o výbušninách. Vie koľká bije, ale nechá to tak. Tvári sa akoby nič nevidel, nezistil.
Jozef si píše, čo potrebuje pre útok.
1. utajenosť - útok bude tak dobrý, ako jeho utajenie, čím menej ľudí vie o útoku, kto sa nich podieľa, tým lepšie. Na útokoch preto bude pracovať on sám. Vzhľadom na to, že polícia sa bude domnievať, že na tento čim má motív, je potrebné vyvolať dojem o jeho smrti či nezvestnosti. Tým sa stane pre políciu neviditeľný.
2. uvedomuje si, že potrebuje peniaze. Predá celý nábytok.
Uvedomuje si, že to aby bol mŕtvy, teda to, aby ho pokladali za mŕtveho stojí akosi veľa peňazí a ani to nie je technicky možné.
Na starej rodinnej chate odskúša bombu. Berie paralen s pivom, stáva sa z neho troska.
Prichádza skúšobný test bomby. Plynová bomba v kufri auta, obložená oceľovými guľami, klincami a ostatnými železnými časťami. Ako spínač je použitý budík, s drôtikmi pripojenými na trhavinu. Ľudí majú nahradiť stromy a drevené dosky na nich. Auto je blízko lesa.
3,2,1 boom, veľká explózia. Auto rozmetané na kusy, rovnako ako aj stromy. Výbuch bol až nečakane silný.
Náš hrdina je teraz omnoho bližšie ku svojmu cieľu - k pomste. Uvedomuje si to najmä on. Ešte ten večer sa snaží otráviť, liekmi ktoré zapije pivami. Vo sne sa mu zjaví otec. Hovorí, že to čo chce vykonať nie je správne a ukáže mu jeho budúcnosť. Je za mrežami, na samotke, pretože ho nemôžu dať ku ostatným väzňom. Dostal doživotie, zblázni sa. Syn mu povie, že po útoku spácha samovraždu, ale otec mu pripomenie, že na také čosi nemá. Ako príklad uvedie holuba, ktorého nedal ku veterinárovi. Jozef si to uvedomí. Ako cieľ svojho útoku si vyberie cigánsky odpust v Gaboltove, v malej dedinke pri Bardejove. Každý rok sa tam schádzajú stovky Rómov z celého Slovenska, na takzvanej rómskej púti. Ubytuje sa v Bardejove a prezrie si terén. Určí, kde zaparkuje auto. Na kostol vedie iba jedna cesta. Tam sa rozhodne umiestniť auto s bombou.
Nastáva posledný týždeň. Spomína si na svoje zážitky s rodičmi a iné zážitky. Jeho spomienky - Vianoce, ako odišiel od štedrovečernej večere, pretože sa rodičia pohádali, ako dostal prvú bitku, prvý bozk. V meste stretáva ženu, ktorá mu pripomína jeho matku. Hodia reč. Veľmi dobre si rozumejú. Nakoniec spolu strávia vášnivú noc. Ráno má veľké výčitky a vidiny, že spal so svojou vlastnou matkou. Pozvracia sa z toho. Je mu zle zo samého seba, už uveril, že je stelesnenie zla. Nechce ale cúvnuť. Nastáva deň D.
Medzitým nezaváhal ani Klinský, je mu jasné, že Jozef sa chce pomstiť. Snaží sa odhadnúť čo chce urobiť. Ak chce previesť bombový útok, tak to musí byť na mieste, kde je veľa Rómov. Chcel aby ho dali sledovať, ale odmietli mu to. Má vypísané miesta s výskytom Rómov (kultúrne udalosti atď). Započuje, rozhovor kolegyne od stola vedľa. Telefonuje so svojou matkou - (Adriana tá náhodná Jozefova známosť z predošlého večera). Počuje vetu - áno zase je tam tých cigánov ako nasraté, to nie je možné. Po zložení telefónu sa jej Klinský vypytuje, s kým to hovorila, a kde je tých cigánov ako nasraté. Odpoveď je jasná. Gaboltov, jeho Rómsky odpust, množstvo Rómov každý rok. Vyšetrovateľ sa zlostí, ako to že to nemá na zozname. Snaží sa spojiť z Bardejovskou policajnou stanicou. Bohužiaľ je nedeľa a kapitán tam nie je, a dôstojník ktorý to zdvihne a príliš neverí, že na odpuste hrozí bombový útok. Klinský nemá čas na to aby sa tam dostavil na aute, ide preto na vrtuľníku.
Gaboltov, deň útoku.
Bomba je nastavená na 11.46 - teda čas, kedy po omši by mali Rómovia ísť dole cestou. Popri aute, v ktorom je bomba. Stretáva svoju náhodnú známosť, s predošlého večera, ukáže sa, že slečna býva v Gaboltove. Jozef, je teraz úplne mimo, nakoniec sa rozhodne, že to nespraví. Vidina, že to vlastne on, zabije svoju matku je pre neho priveľké sústo. Uvedomí si, že okolo auta, prechádzajú ľudia, tak nemôže otvoriť kufor, aby bombu zneškodnil. Zavolá preto na políciu, kde povie, že chce spraviť teroristický útok, a že v Gaboltove je bomba. Policajt mu neverí. Nemá odvahu, aby išiel priamo za hliadkujúcimi policajtmi. Je zrazu celý paralyzovaný. Spomína si na včerajšiu noc. Nakoniec 2 minúty pred útokom sa vyberie na cestu smrti. Celý spotený, pomočený, chodí akoby by bol opitý, pritom nepil, v očiach sa mu zahmlieva. Ide cez dav ľudí ku svojmu autu. Tu uvidí Adrianu, svoju známosť. Zrazu výbuch, všetci naokolo sú mŕtvy, ranený. Akoby zázrakom on nie. Ani škrabanec, uprostred mŕtvol stojí jeho matka. Nezranená. Podíde k nej -„mami, ako som to mohol, mami prepáč, ja som ťa zabil". Spadne na zem, zomiera. Následne sa prepne do reality, bomba nevybuchla, iba si to predstavoval, ľudia sa mu snažia pomôcť. Aj cigáni aj biely. Na scénu prichádza vrtuľník - Klinský, uteká ku nemu. Adriana ho berie do náručia. Je to jasné, náš hrdina z pripravovanej pomsty zošalel, a utrápil sa na smrť.
Titulky.

(film je silný psychologický príbeh, ako príklad na porovnanie uvediem film s Michaelom Douglasom Voľný pád. Tam tiež hlavný hrdina, má niekoľko, zlých sa sebou idúcich udalostí, pod vplyvom ktorých sa mení na beštiu. Film ukazuje, že zločincami sa ľudia nerodia, ale stávajú. Je možné typológiu filmu odštiepiť na americký spôsob, kde si Jozef založí teroristickú bandu. Niečo ako vo slávnom krstnom otcovi. Smrteľne dôležité sú scény, kde sa zobrazuje nemohúcnosť konania hlavného hrdinu, ako napríklad scéna, kde sa pokúsi zachrániť holuba. Scény, kde sa pripravuje na svoj čin, nie sú až také podstatné. Tak ako vo filme Zachráňte vojaka Ryana, kde sú všetci paf z úvodnej pasáže, a vďaka týmto 20 minútam, ostatné pomaly zaniká. Alebo slávna filmová scéna z Matrixu. Náš hrdina sa stupňuje vo svojom zúfalstve a nakoniec na to umiera. Hrdina sa postupne mení ale iba vo vonkajšku. Drogy, lieky, alkohol, nespavosť, závislosti, to všetko sa podieľa na jeho zlom výzore. Kým na začiatku filmu pri posedení po úspešných maturitách, sedí vzpriamene, postupne sa kriví, tak ako sa akoby krivil jeho charakter. Nezvláda tlak, ktorý si na seba dáva sám. Film ukazuje, že pomsta a slepá nenávisť v nič nevedie, iba v samoskazu).