Brezový Baobab

***** pok rač o....vanie....

Raňajka bola slabá..a umývanie modrého príboru beží ďaleko dopredu pred vlastnými myšlienkami. Von zúri rok 2011 a dnu je príjemná fujavica.

Na chodbe bytovky sa roztrhlo vrece s dobrákmi. Dvaja majú župany a tretí ženzy svojej vybíjanú koženku. Podávajú si pomaly čaj z Kotvičníka. Plagáty a kvetináče. Oranžové svetlo treba znova zapínať. - Chlapy čo dnes robíme? Zaznelo, ale bez ozveny. - Poďme do skúšobne mám čosi nové.. mm
Pred garážami im začalo mrholiť. Nohej otvoril plechové dvere natreté len s červenou základnou farbou. Obaly z vajec všade napoly zhorené ledva držali. To ostalo z nedávnej oslavy stredu týždňa. Kde tu bolo cítiť rozliate uhorky. Sepi otvoril malú skrinku, prehrabal sa v hŕbe fotiek a sadol si. Fotky zo strednej si napchal do vrecka košele. - Podaj mi gitaru Slavo prosím ..Niee, basovku..Díky
Sepi a jeho sestra sa narodili poobede 14.február aa nemali tata. Sused hovorieval, že ich otcom bola náhoda. Ich priezvisko sa k tomu naozaj hodilo.


-*-*-*-*- -*-*-*-*-*-* - -*☼-*- -*-*-*-*-*- -*-*-*-*-
-*- -*- -*- -
*▓▓
-*-*-*-*- -*-*-*-*-*-* - -*-*-*-*-*-*- -*-*-*-*



Strela zatiaľ čakala vo Vrútkach alebo Kysaku. Čakala na prípoj. Nedochádzalo jej, že už netreba nosiť občiansky. Časy sa zmenili. - Môžeme ísť s nanotechnológiami* na prechádzku mami..? Na stanici sa toho dozviete teda. Spomenula si na svoj sen zametať veľké priestranstvo pred obecným úradom. Ešte stále bojovala s hanbou robiť normálne veci a pritom nerozoberať čo si myslia ostatní slobodní ľudia. Vzala si svoju plátenú tašku a nastúpila do predposledného vozňa. Vlaky trošku okresali. Meškali, ale akurát. Človek potom z vlaku pozoroval, ako sa vlastne, ako sa vlastne, no predsa ako sa monomyseľne striedali dediny a mestá s továrňami, ktoré toľké roky pohlcovali obrovitánsku energiu predošlích generácií a zmazali z krajiny skoro všetky remeslá. Vo Švédsku už urobili z tovární galérie zamerané na históriu Ticha (plná špirála zodpovednosti za prázdnotu žitia).Pár lúk a lesov. Príroda pôsobí ako pranier nečinnosti a nečistoty duše.. premýšľala.
V Mikuláši alebo v Spišskej potom nastúpili Indiáni. Orechové vesty, malé,ale úprimné úsmevy k všetkému, na čo sa pozreli, privolali u ostatných spokojnosť. Na ceste, až pokým nevystúpili vlastne bol pokoj. Príjemná zmena. Vlak minul Podbanské a vyšiel len do polovičky Kriváňa. Ďalej sa dalo iba pešo. Ľudia vystupovali pomaly a podávali si svorne veci oknami. Vlak sa pohol spiatky. Pri štvorcovej skale sa zatiaľ vytvoril hlúčik Obyčajných, ktorí prišli ,, opraviť“ auru Tatier, ich vyžarovanie zrkadliace blízky čas a zlepšiť tak aj pomer síl k Patogénii. To isté sa dialo na Východnej strane Slavkovského alebo Lomnického štítu a poľskej strane. Strele sa mihaly obrázky so sna, ktorý ju primel ísť touto cestou. Teplé gate,menče, dvoje papúč, čierna koženka,sušené slivky, kazeta so stužkovej a fotky so strednej. Nič viac. Skupina sa pohla, keď sa zdalo, že sú už dobre. Zástup šuchotal kamennými shodami splietnými koreňmi ich nedávnych snov. Indiáni po chvíli začali spievať náhodné popevky, ktoré rozblčali odvahou celý zastup. Prešla hodina. Mnoho z nich malo čiapky. Do ďaleka vidieť nebolo a zahľadieť sa do neba nedalo. Kamene vystriedali kosodrevinu a pár Detviancov už odpočívalo čakajúc ostatných pri malej plošinke obklopenej týmito neveľkými stromami. Tá sa naplnila ľuďmi a oddych tval nedlho. Každý bral svoj osud tak, ako druhého. Blízko srdcu a predsa osobite (každý miesil doteraz svoj život inak). Po hodinách šľapania prišli ku pásu krištáľových skál. V ich lesku ľudia zbadali svoje spotené tváre a vrásky trápenia ako vo vyleštenom zrkadle. Čo pohyb, to sa chcelo človeku pozerať na seba čoraz viac. Všetko však bolo opačne. Vôbec neboli spotený a už vonkoncom nemali výraz trápenia. Uvedomili si, že toto ľútostivé ego stretli v živote veľakrát. Pás snehovo priehľadných skál potom za sebou nechali veľmi skoro. Vytvorili súdržnú silu, lano a nik nepocítil únavu.


-*/*-
V záhrade pri zatiahnutej oblohe poskakovali dve ovce a pes Vína čekoval (klofoval) plot. Na schodoch do chatky sa pretekali slimáky a vo vnútry sedelo Staré dievča s plavými vlasmi (po pás). Strúhalo mrkvu na šalát a doprevádzalo svoj vnútorný svet spevom. Duchom bola na konferencii o ázijskej hudbe, kde referoval mladý maoista( jeden zo stúpencov materializmu v 20 st.) o primitívnosti šamanského aspektu, o jeho prekonaní a spomínala si na ako sa tam dozvedela o jednoduchosti hudobných nástrojov meniť vedomie človeka. - Hudba je fajná ako táto mrkva, povedala. Zobrala jablkovú strúhanicu zo stola a zmiešala ju s čerstvými vlasami mrkvy. Nadýchla sa ich.. Vôňa ju odniesla do mesta. Málo ľudí veštilo odpovede z poslednej situácie na Slovensku a tiež v Strednej a východnejšej Európe. Plno sute a odpadkov rozfukoval vietor po uliciach s ľahkosťou peria. Rozhodla sa ísť uličkami pomedzi staré domy. Z rukávou jej odvievalo ešte vôňu záhrady. Šla bez myšlienok. Stúpala chodbami kúsok nad úroveň dlažby a hneď klesala chodbami, kde sa vzduch zdal teplejším. Sandále a náramok z drevených gorálok si štrngotali ta,ta,taa..ta ta taa..ta ta taa..




Srdce sa môže narodiť ako sedemlúč do všetkých strán

V skúšobni hrala len basa. Rezonovali poháre, dvere, cikcakovo nalepené zápalky po jednej opadávali. Slavo bol v obchode a Sépio lepil na kopák (najväčší bubon na nožný pohon). Dával si dokopy svoje bicie. - Poriadky sa?! Opýtal sa príchodivší ľuľok, čo do pol pása. - Hej a čo sa pýtaš? - Len tak, som počuul basuu.. A obzeral sa po skúšobni oblepenú plagátami s ľuďmi a prírodou, hrubé koberce a nástroje. Nevyzerali ako nové, ale bolo vidno, že sa na nich stále hrávalo. - Oné..môžem vyskúšať túto gitaru? Jáá neviem, to je Slavova..Hééj môôôžeš, čo neviem neviem..Hraj! povedal Nohej hrajúci pomalé a hrubé ťahavé tóny. - Už si hral niekedy? Nie! ..Fúh, je to ťažké.. Počkaj tu je remeň na plece. Pači saa,taak . Si ľavák? To je jedno, rád by som to len vyskúšal. Chlapec si sadol na drevenú bedňu s matracom navrchu a muzikanti mu gitaru zapojili do zosilovača. Zavreli dvere a vo vnútri sa rozlialy prvé tóny. Prišlo teplo a vánok spod dverí.. Nebol to malý chlapec. Keď sa Slavo vracal z obchodyho počul už z diaľky, že kapele nikto nechýba. Zostal chvíľu vonku pred garážami a počúval. Vo chvíli mu oťaže myšlienok dali sa putovať cez slzy v harmónii s mrholivým pršaním kvapiek.Sadol si na cestu a dlaňou prechodil po kamienkoch chvíľu Hmla sadla a svetlo sa šírilo potichu a hravo. Okná bytoviek a blokov vpísavali večer notami.

Na svahu sa zvečerievalo neskôr aj pre nepršavé počasie, že lúčov svetla pár viac tislo sa k ľuďom. Skupina sa na pochode začala spoznávať nenútenou pomocou jeden druhému. Jedna reč blisla sa takro: -Vyzerá to, že všetci tu máme v sebe akýsi kompas. Povedal poznamenajúc asi dvadsaťročný Cigán Paťo. - Hej, aj kompas aj vieru, že tuto to nekončí, ale skôr asi začína.. - No ja koniec ešte nechcem, spravíme čo treba a ideme domov nie? - To hej, ale nevieme či tu aj niekto neostane večnejšie. – Tak také znamenie som nedostal, nemal som nič také predtým stanúce sa. Starší pán, ale na pohľad úple živý típek sa pozrel do diaľky, ale pohľadom nič nezachytil. Nadýchol sa a povedal. - Ten dážď čo je dole môže pršať veľmi dlho. Z vnútra, niekde v hrudi sa mu oddelila horúca plechová platnička, tepaný pásik a namiesto bolesti slabo odkašľal a niekde zhlboka sa párkrát pomaly, veľmi pomaly nadýchol. Dych je na skutku duchom a nebyť neho, tak sa vnútrom tohto sväta (svät – svet) nikdy nedotkneme.


Dievča sa chodbami cez rôzne chodby ulíc osmeľovalo ďalej a ďalej. Cez bočné steny pretekala železitá voda a podľa pachu bolo cítiť blízkosť rýb. Otvárala sa žltkavo osvetlená chodba smerujúca nižšie a zahýňajúca vpravo. Ochvíľu kráčala po členky v teplej vode. Otrhla svojich šiat vzormi hocijakých kúsok i položila plávať ho vlnejúcou vodou tak.


Slavo ako dvere po pesničke zdalo sa ukončenej otvoril garáž. Celý zmoknutý sa takto pozdravil a usmievajúc zobliekol bundu a pozrel sa s miernou poklonou malému gitaristovi.






Štruktúra
Poznámky

1.Skúšobňa- Hranie, stavy kopírujúce pochod . garáži sa zač.hranie s malým


2.Pochod
Cigán a rozhovor str.45-Bdelé vedomiea hneď potom
všetkým povie
str.91-Kvet života
Klobúk priemeru..str. 122- Atlas húb

3.Staré dievča zo záhrady


Slovo Cigán nepoužívam hanlivo ani inak zle.

Dočítania