Rieky, čo tečú v nás

Spisovateľ/ka: aurora | Vložené dňa: 15. marca 2009
http://citanie.madness.sk/view-21022.php
 

Obloha bola čistá, bez obláčika a slnko sa už dávno prebralo do nového dňa. Jeho lúče najprv osvetlili lúku pod lesom a postupne sa blížili k ceste do dediny.

Prašná cesta akoby posypaná drobnými kamienkami prudko klesala smerom k obydliam. Navrchu však stál jeden dom osamotene, bokom od ostatných domov. Na dvore bol postavený kurín a výbeh pre hydinu. Za kurínom sa breh začal zvažovať dolu a zastavil sa až pri malom potôčiku, ktorý obkolesovali stromy a vytvárali pri ňom príjemný tieň. Korene najstaršieho stromu vystupovali na povrch až vytvárali priestor na sedenie obrastený machom.

V bezpečí staručkého stromu sedelo dievčatko a dívalo sa do potoka. Počúvalo zurčanie vody, ktoré pripomínalo veselú pesničku. Malo rado ten potok a všetko, čo bolo jeho súčasťou. Dlho však neobsedelo. Podišlo bližšie k potoku a začalo sa máčať vo vode. Bralo do rúk kamienky a presúvalo ich z jedného miesta na druhé, akoby chcelo postaviť hrádzu. Kamienky však boli ľahučké a prúd vody ich zavše odniesol alebo aspoň posunul o čosi nižšie. Nedarilo sa jej, ale nevzdávala sa.

O chvíľku začula známe kroky. Boli to pomalé ťažké kroky starého otca smerujúce k potoku. V rukách niesol čosi zvláštne. Keď to dievčatko zbadalo, očká sa mu rozžiarili zvedavosťou. „Čo je to, dedko?" Starý otec podišiel k potoku a položil vlastnoručne vyrobenú hračku do vody. Prúd vody sa oprel do plechových lopatiek a tie sa začali krútiť. „Vodný mlyn!" skríklo dievčatko radostne. „Dedko, ďakujem." Starý otec si sadol do tieňa a pozoroval vnučku ako s radosťou sleduje točiace sa lopatky. „Katka, zaspievaj mi pesničku," prosil ju starý otec ako obvykle. „A akú?" „Túto poznáš? Z bre-zo-vé-ho dre-va vo-da kva-pká..." začal si pospevovať známu pesničku. „Na-pi-že sa Kat-ka, Katulienka, Kat-ka, veď je slad-ká," pokračovalo dievčatko veselým hlasom, lebo sa spievalo o nej.

■ ■ ■ ■

Slnko ju pálilo na nezakrytých pleciach, ale nie tak veľmi ako zadržané slzy v očiach. Bolo po všetkom. Zem prijala ďalšie telo, jedno z mnohých a určite nie posledné. Smútočné kytice trpeli páľavu a mreli na rovnakom mieste ako on. Vyschýnali a život sa pomaly vytrácal z okolia.

O pár minút a ulíc ďalej. Elegantná žena v čiernom uprostred dedinského dvora vyzerala ako z úplne iného sveta. Otočila sa smerom ku kurínu, za ním zahla doprava a po pamäti si razila cestu zarastenou trávou. Dolu strmým brehom si dávala pozor na opätkoch, aby nespadla. Opatrne zišla dolu až k potoku. Ten veselo zurčal akoby sa nič nebolo stalo, ale niečo tu predsa chýbalo. Možno to bol starý muž čo sedával v tieni stromu a zvykol si popiskovať už dávno zabudnutú melódiu alebo to bolo dievčatko hrajúce sa v potoku a možno to boli obaja. Žena sa oprela o machom porastený strom a ako sa zadívala do vody, v očiach sa jej objavili slzy. Prvé slzy od toho okamihu ako sa dozvedela, že ten starý muž...Podišla bližšie k potoku a na hladine sa zrkadlil jej obraz. Kvapka priezračnej tekutiny jej stiekla po líci a ako dopadla na hladinu vytvorila malé kruhy, ktoré sa zväčšovali a zväčšovali, až sa úplne stratili. O pár minút na to sa stratila aj elegantná žena v čiernom.

■ ■ ■ ■

Kráčali hustým lesom a vzduch voňal ihličím. Suché vetvičky im pukali pod nohami a ohlasovali tak trasu návštevníkov. Šli popredu a roztrúsené skupinky spolužiakov ich nasledovali. Učiteľky zabraté do rozhovoru len miestami sledovali študentov. Terén stúpal mierne dohora a chôdzu sťažovali prepletené korene stromov.

Dívala sa pod nohy. Opatrne, no s vopred nasadeným tempom stúpala nahor. Dýchala zhlboka a očkom pozorovala spolužiaka, ktorý sa k nej pridal. „Je tu krásne," ozvala sa nevinne. „To naozaj je. Mam rád takéto prechádzky." „Aj ja," prikývla a nesmelo sa usmiala. „Už si niekedy bola pri tých vodopádoch?" „Nie. Ty áno?" „Bol som tu na dovolenke s rodičmi, majú radi turistiku. V lete chodíme do hôr na túry a v zime sa chodíme lyžovať." „To musí byť fajn. Ja leto trávim väčšinou u dedka na dedine, ale je to tiež blízko pod lesom." „Tie vodopády sú krásne, určite sa ti budú páčiť." „Určite," pozrela sa naňho takým pohľadom, že by s ním bola súhlasila nech by bol povedal čokoľvek.

Na chvíľku zavládlo mlčanie, ale malo to ďaleko od ticha. Les má svoju vlastné zvuky, vlastnú melódiu. V diaľke bolo počuť mohutné zurčanie rieky, vodopády už boli blízko. Ten zvuk sa ešte zosilnil. „O chvíľku sme tam," povedal. Dievča nedočkavo pridalo do kroku. Chlapec si to všimol a potmehúdsky dodal: „Kto bude skôr hore?" Usmial sa na ňu a rozbehol sa. Aj ona sa pustila utekať do kopca, no po chvíli neopatrnosti zakopla o koreň stromu a spadla na zem. Chlapec sa hneď otočil a bežal späť. „Katka, si v poriadku? Bolí ťa niečo?" pýtal sa jej previnilo. „Aúú, bolí ma členok." „Počkaj tu, pôjdem po učiteľku." „Nie, veď to nie je až také hrozné, môžem chodiť." Pomaly sa postavila, no keď chcela spraviť krok, členok sa bolestivo ozval: „Aúú." „Pomôžem ti," dal si jej ruku okolo pliec. Druhú ruku jej dal za chrbát a opatrne si ju pritiahol k sebe. „Môžeme?" Dievča prikývlo a zavesení do seba pomaly pokračovali vpred. „Prepáč, je mi to ľúto, nemal som po tebe chcieť, aby si bežala." „To máš pravdu, toto naozaj nie je vhodný terén," povedala a obaja sa naraz rozosmiali. Už len pár krokov ich delilo od očakávaného cieľa. „A sme tu," povedal keď sa pred nimi otvoril veľkolepý obraz. Vodopády. Mohutná sila rieky brala zo sebou všetko, čo jej prišlo do cesty a s veľkým hlukom sa rútila dolu. Od úžasu na pár minút onemeli. Len tam stáli a dívali sa na neskrotný živel.

Po chvíľke mlčania chlapec navrhol: „Ideme?" Spýtal sa a ukázal smerom na most, ktorý bol priamo pred vodopádmi. „Mám strach." „Som tu s tebou." Pomalými krokmi sa blížili k mostu. Stále zavesení do seba vyšli na most. „Nepozeraj sa dolu," povedal a pritisol si ju k sebe pevnejšie. Opatrnými krokmi sa dostali do stredu mosta. „Pozri sa," otočili sa k vodopádom. Voda sa prudko valila pred nimi dolu. „Ďakujem, že si so mnou, sama by som sem neprišla." „Ešte sa bojíš?" spýtal sa a pozrel sa jej do očí. „Trochu." Chytil ju pevne za ruku. Tváre sa im priblížili, keď v tom začuli prichádzať ostatných. Na chvíľku sa od neho odtiahla, ale bála sa ho pustiť. Otočili sa smerom k brehu a pomaly zišli dolu.

■ ■ ■ ■

Sneh už konečne zmizol z ciest a ulíc a namiesto štipľavého mrázu bolo vonku cítiť teplé slnečné lúče. Tráva sa začínala znova zelenieť a vtáky volali jar svojím spevom. Po pol dni v zavretej miestnosti som sa už potrebovala nadýchať čerstvého vzduchu. Šla som na moje obľúbené miesto. K rieke. Prechádzala som sa po brehu a počúvala rieku, zvuky, ktoré vydávala keď narazila na prekážku. Vlnky. Boli to známe zvuky, ale nebola to tá radostná pieseň akú si kedysi spieval starkého potôčik. Rieka bola mohutná, tiekla pomaly a hlavne potichu. Len sem tam bolo počuť, akoby si niečo bola zamumlala. Nebol to môj potôčik,ale ani ja som už nebola dievčatkom. Bola som ako tá rieka, smutná a znečistená. Dívala som sa do vody a spomínala na priezračnú vodu v potoku a vodný mlyn.

■ ■ ■ ■

Byt zíval prázdnotou, keď sa ozvalo šťuknutie kľúča vo dverách. Nikto ma tam nečakal. Bola som sama, unavená a strápená pocitmi. Vošla som dnu a zamkla som za sebou. Nevládala som ďalej. Oblečená vo svojich trápeniach som nemohla viac dýchať. Zobliekla som sa. Šaty zostali ležať na dlážke v predsieni. Nahá som si to namierila do kúpeľne. Vošla som do sprchy a otočila kohútikom. Zo sprchy vystrekla studená voda a moje telo sa začalo znenazdajky triasť. Studenú vodu vystriedala po chvíli teplá. Pramienky vody mi striekali do tváre a pomaly stekali mojimi záhybmi dolu. Zavrela som oči. Bola som znova pri rieke. Ponorila som sa do nej. Nehádzala som rukami ako keď som sa ako osemročná topila. Tentoraz som nekládla odpor. Pomaly, odovzdane som klesala na dno...

Spisovateľov komentár k príspevku

pokus


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
9 bodov - odporúčam
velmi fajn,len tak dalej!!!  
Spisovateľ/AutorUnfaithful Pridané dňa10. apríla 2009 21:31:20
7 bodov
dobrý pokus, neprestávaj v písaní, teším sa na ďalšie Tvoje dielka  
Spisovateľ/AutorRozália Jardeková Pridané dňa15. marca 2009 22:56:09
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8