Obavy z lásky

Zlatko, ten zvláštny jas

tvojich očí mi naháňa strach.

Vidím náš osud vo hviezdach.

Píšeš mi na mobil správy

a čakáš na moje odkazy.

Plná očakávaní otváram od teba SMS,

hádam tam bude už dnes, 

milujem ťa Illness.

Illness, meno vraha a nemej obludy.

Vidíš vo mne všetký záhady.

Prehliadaš moje chyby,

no viem, že vo vnútri ťa to zožiera.

A predsa sa ma snažíš upokojiť

a dať mi ten chabý pocit šťastia či radosti.

 Hľadíme spolu na hviezdy

a ty s nežnosťou hladíš moje vlasy.

Svojimi bozkami blúdiš mi po tvári

a šepkáš mi do uška:

"Milujem ťa lásočka".

No ja sa opäť bojím,

že je to len klam

a tak sa ťa radšej vzdám.

 Je pravda, že sme toho trošku viac vypili,

na druhý deň sme mali hlavy ako v chili.

No viac ťa snáď netrápi??

Tak tíško si odišiel a nechal ma samú,

tým si otvoril mojej pochybovačnosti bránu.

"Miluješ ma ešte?? Alebo sa len tak tváriš??"

Tak odpovedz mi prosím,

skôr ako ma zmárniš.

Tvoje bozky a objatia

sú ako slnečné lúče.

Milujem ich ako objatia,

keď sa objavia vrúcne.

Ale zas som hlúpa,

keď verím tomu,

že si môj anjel

a diabol k tomu...