V šere troch škvŕn

Tri dlhé nesymetrické škvrny

- napravo od stola,

až keď ich osvietim,

vidím nostalgiu.

3 roky, 2 mesiace, 9 dní .................

A pritom o tri osem!

Pokrkvaná hebká posteľ

a zvuky štvrte, kým príde tuhý sen,

rozmýšľam,

či aj včera bol taký deň.

Asi nie.

Včera som nemal starosti

a kartičku na autobus,

ktorú dva razy do týždňa zabudnem doma.

Prvá láska.

-  zložil som jej trápne básne.

Vedel by som ju vymodelovať.

Len či aj jej frajer?

ZŠ-ka.

Tehlovočervená budova, kde som sa nebál

(povedať svoje meno).

Na nástenke ešte dnes visí môj sloh o životnom prostredí.

Zabudni! ...

Chlípem kolu, lebo sa dusím vlastnými emisiami.

Bývalí učitelia.

Jój - tí sú zlatí.

Len predvčerom som ich bol pozrieť.

Koniec koncov Áčku mali radi,

keby som tušil, čo stratím ...

Kamaráti

a (ex)spolužiaci.

Niektorých nosím v sieťke na pomaranče,

citróny som už vyhodil.

Chystám míting.

Klasika: oheň - špekačky - alkohol.

Prichádzajú ďalší a noví.

Achtung!

Hore idú ceny.

Všetko to mám v albume

a  ostatné v pamäti...

Teraz čakám, kedy zajtra

Slnce zasvieti                           a ja

sa vrátim k realite

v známom hite:

Gympel hruď vypel.

20 : 17

Kapitulácia nostalgie.

Viete od čoho sú tie škvrny?

Od kakaa.

Ponáhľal som sa                                         a raňajkoval  v detskej.

                                     (spomínať)

Ešte, že ich mám!