Po stopách vlkov-18kapitola- Tie horšie veci

Spisovateľ/ka: Simona G. | Vložené dňa: 21. marca 2009
http://citanie.madness.sk/view-21184.php

,,To myslíš vážne?" pozrela na mňa Larissa s pobaveným úškrnkom. Ted sa tiež chichúňal, ale ja som bola nad mieru vytočená.

,,Keď s tým neprestanete, tak vás tou bichľou poriadne tresnem po hlave," odsekla som nevrlo. Larissa a Ted sa totiž smiali na tom, že moja nočná misia bola úplne zbytočná. Tá kniha bola totiž v kovových doskách, ktoré boli spútané zámkom, ten hlúpy zámok som si ale večer nevšimla. Zúrila som, všetci traja sme sa uberali na obed a ja som mala chuť pár ľudí tou knihou umlátiť. Mala som na výber, buďto sa na knihu vykašľať alebo nájsť kľúč. Problém bol, že kľúč od tejto knihy mohol byť naozaj hocikde.

,,Tak sa tak nerozčuľuj je to celkom vtipné," vyškieral sa na mňa Ted a ja som začínala uvažovať nad tým, že by som chlapca zaškrtila.

Posadali sme si v jedálni na miesta. Mike prišiel chvíľu po nás a prvá vec ktorú urobil bola, že vynadal Harperovi, že lietadielka si na jedálenskom stole robiť nemá. S Harpera som mala pocit, že žije len na to, aby svojmu staršiemu bratovi liezol riadne na nervi, ale musela som mu uznať, že to robí dobre.

,,Zabudol som vám povedať, že v piatok som vybavil pár vecí," oznámil nám sucho Mike a ja som len tak okrajovo uvažovala nad tým prečo nám, akože svoje aktivity oznamuje. ,,Bol som na oboch vašich školách a...," nedopovedal, lebo mne v tej chvíli zabehlo a začala som sa dusiť kusom mäsa. Harper ma pár krát udrel po chrbte, rýchlo som si z očí zotrela slzy, ktoré mi vybehli.

,,Čože?!" vyhŕkla som na Mika nanajvýš hystericky a pridusene. Čo Mike mohol chcieť v mojej škole? Ako si vôbec dovoľuje vojsť do mojej školy? ,,Čo si tam chcel?" sykla som.

,,Keď budeš počúvať dozvieš sa," odvetil Mike pokojne, vložil si sústo z taniera do úst a pomaly žuval, kým ja som tŕpla a prebodávala ho pohľadom. Mike konečne prehltol a povedal. ,,Musel som trochu podplácať, ale Ted tam môže prestúpiť tiež." Tak toto ma prekvapilo. On chcel prehodiť môjho brata do mojej školy? Prečo?

,,To fakt?" Ted nadšene vyskočil, tvár mu zdobil ten najšťastnejší úsmev, aký som kedy videla a ja som si uvedomila, že mi nebude vadiť mať brata pri sebe. ,,Nastupujem? Myslel som si, že sa ti to nepodarí vybaviť, je to predsa len posledný, maturitný ročník," Ted sa na otca nadšene usmieval.

,,Tak moment," zabrzdila som ho, lebo mi to práve došlo. ,,Ty si o tom vedel? Ty si vedel, že sa ťa otec chystá preložiť?"

,,Požiadal ma o to," odpovedal miesto Teda Mike. ,,Už sa mi konečne priznal, že vzhľadom na to, že je iný," Mikovi robilo problém povedať, že Ted je gay a to ma dosť pobavilo. ,,Tak ho v škole mierne šikanujú a tento rok by som na to dozrel a každého kto by mi siahol na dieťa zabil, takže ho musím preložiť, než ma zavrú za vraždu jeho spolužiakov."

,,Vadí ti, že budem s tebou?" spýtal sa Ted primračene, keď si uvedomil, že ja som žiadne nadšenie neprejavila.

,,Ale nie, som rada, len som to nečakala," mykla som ramenami. ,,Bude sranda," žmurkla som na neho a on sa veselo usmial. ,,Ale aj tak sa mi zdá divné, že ťa nechali prestúpiť do posledného ročníka. Je to maturitný ročník a ty máš tri roky môjho odboru zameškané."

,,To je pravda, ale ako som už povedal dosť som podplácal," odvetil zase namiesto Teda Mike. ,,A tiež som riaditeľovi sľúbil, že Ted to hravo zvládne dohnať. Takže nastupuješ druhého septembra."

,,Zvládne dohnať tri roky?" pozrela som sa na Mika skepticky.

,,Na bilingválnom gymply som nikdy nemal horšiu známku ako jednotku, vlastne nie prepáč jedna dojka sa mi tam raz zamotala," vyškieral sa na mňa Ted a ja som v nemom úžase otvorila ústa.

,,Robíš si srandu?" spýtala som sa zvláštne škripľavým hlasom, ktorý bol presýtený šokom. Ted sa na mňa zaškeril a uškrnul sa. Pozrela som na Larissu a uvedomila som si, že aj ona na Teda čumí ako tela na nové vráta, takže bola v rovnakom šoku ako ja.

,,A druhá vec," vyžiadal si zase našu pozornosť Mike a ja som zase pozrela na neho pokúsiť sa z mysli dostať to, že môj brat je v podstate génius. ,,Vybavil som, aby riaditeľ informoval učiteľský zbor, aby Chris ignorovali, keďže s tebou bude chodiť do školy."

,,Zbláznil si sa?" chcela som na neho vyšteknúť, ale to, že si Mike dovolil Chrisa nanominovať aj do školy ma úplne odrovnalo a tak som to v podstate zašepkala. ,,Chris nemôže ísť som mnou do školy. V škole sa mám učiť a nie sledovať to, že mám Chris za pätami."

,,Myslel som si, že si sa z jeho prítomnosťou už zmierila," pozrel na mňa s nadvihnutým obočím Mike. ,,Ty kľudne Chrisa ignoruj. Škola je veľmi nebezpečné miesto tam byť musí."

,,Iste mohla by na mňa zaútočiť špongia," odsekla som sarkasticky. ,,Alebo krieda, nie, nie, počkaj už to mám písomka. No nepozeraj tak na mňa, tie nás napadajú často, ako aj väčšinou mojich spolužiakov nenájdeš aj pre nich ochranku? Alebo by sme mohli dať postrieľať profesorov a máme pokoj," Mike ma prebodával pohľad. Harper vedľa mňa sa, ale naopak tváril pobavene. A Larissa sa Tedom sa na seba po mojom výklade uškrnuli.

,,Chris pôjde s tebou o tom nedebatuje," oznámil mi Mike a znovu sa pustil do svojho obeda.

,,Nemôžem ho zobrať do školy zo sebou," povedala som naštvane a šmarila som vidličku do stola, ja viem sem-tam sa správam detinsky. ,,Veď budem všetkým na posmech. Destiny má opatrovateľku," napodobnila som smiešny dievčenský hlások a preťala Mika pohľadom, keby sa dalo pohľadom zabíjať, tak Mike by nebol len mŕtvy, ale úplne rozprsknutý na stene za ním.

,,Zmier sa s tým v tomto ti neustúpi," povedal Ted a Mike sa na syna usmial.

,,Počúvni brata, Destiny, bezpečnosť mojich detí je pre mňa prvoradá a tvoja popularita v škole je mi ukradnutá," odvetil Mike a úplne kľudne sa kŕmil.

,,Moja popularita v škole nie je ktovie ako vysoká," odvrkla som. ,,Po tomto sa pozornosť o mňa zvýši a práve to je to o čo nestojím. Falošný priatelia. Mám niekoľko pravých, o takých ktorý sa okolo mňa budú motať, len kvôli fešákovi Chrisovi nestojím," frflala som si popod nos, keď som schmatla vidličku a začala som naštvane strkať do ryže na tanieri.

,,Destiny, nie si šesť ročná, aby som ti hovoril, že z jedlom sa nebabre," pokarhal ma Mike a ja som pochopila o čo mu ide. Ukazoval mi, že vyhral. Používal moju povahu, ktorú ako som zistila som zdedila po ňom, proti mne. Tak to ma riadne nakrklo. Z myšlienkou, že mu to vrátim tým, že odhalím jeho tajomstvá som sa nakoniec spokojne pustila do jedla.

 

,,Tá voda je studená ja dnu nevleziem," zaprotestovala som na brehu jazera. Larissa vyhlásila, že sa chce kúpať a Ted s ňou nadšene súhlasil. Ted už si dával dĺžku späť, ale ja som postával na brehu, zatiaľ čo Larissa bola vo vode po členky a teraz tiež váhala.

,,Až tak studená nie je," povedala a hľadela na Teda, ktorý plával späť na breh. ,,Keď si zvykneš," dodala a otočila sa späť na mňa postávajúcu na brehu.

,,To vieš," odvrkla som a pozrela nepekne na hladinu. ,,Je studená. Zaujímalo by ma prečo, už od mája je teplo."

,,Ste zbytočne fajnové," zaškeril sa Ted, keď vystupoval z vody na breh a schmatol jeden z uterákov prehodených na strome.

,,Tak to sotva ja nie," vyhlásila Larissa. Zobrala z brehu lehátko, ktoré sme si tiež priniesli aj z loptičkou, položila ho na vodu a skočila na neho. Zhíkla, keď sa jej na telo dostala ľadová voda, ale za chvíľu už veslovala rukami k stredu jazera.

,,Ja nejdem," zaprotestovala som. Videla som ako sa Larissa na lehátku otočila na chrbát.

,,Hoď mi loptu," zakričala na mňa. Ted si sadol pod strom na uterák a sledoval Larissu na vode. Zdvihla som zo zeme tenisovú loptičku a hodila ju. Larissa ju zachytila a hodila mi ju späť. ,,Poď do vody," zakričala na mňa, keď sme si už chvíľu hádzali.

,,Nejdem, je studená," odvetila som s úsmevom a hodila som jej loptičku prudšie, než som chcela. Larissa na lehátku sa po nej rýchlo natiahla a ako to urobila šmykla sa z lehátka a plesk do vody. Ja aj Ted sme sa mierne chichtali, ale humor nás rýchlo prešiel, keď sa Larissa vynorila, len na chvíľu a to na to, aby zakričala pridusená vodou o pomoc a zase sa potopila. Veď vie plávať. Napadlo ma vydesene, ale Larissa sa už nevynorila, rýchlo som sa rozbehla do vody vedomá si toho, že nebudem vedieť ju vytiahnuť, ale niečo som robiť musela. Vbehla som do studenej vody, len po kolená, keď ma zovrela Tedova ruka.

,,Pozri," povedal a mykol hlavou na breh kúsok od nás, lebo ja som sa ho chystala odsotiť a vrhnúť sa Larissu, akýmkoľvek možným spôsobom zachraňovať. Vystrašená som hodila rýchli pohľad na miesto, kam Ted ukazoval. Vtedy som ich uvidela. Sam a Chris, leteli vedľa seba sťa šípi, vbehli do vody a rýchlo sa stratili pod hladinou. A potom som uvidela, ako sa Sam vynoril už s Larissou v náručí a Chris vedľa nich. Nechápala som, ako tam mohli doplávať tak rýchlo, bolo to akoby len skočili do vody a hneď na to sa vynorili už s ňou. Akoby sa tam dostali behom dvoch sekúnd nie viac, ale pripísala som to svojmu vystresovanému mozgu, že to trvalo tak krátko, chalani tam určite museli plávať dlhšie. Napadlo ma, že čas mi proste išiel rýchlo, lebo som mala panický strach o Larissu. Aj odtiaľto som videla, že Larissa nereaguje. Sam ju pevne držal a plával s ňou na breh. Chris sa Samovi stále držal po bokou.

,,Larissa, Larissa si v poriadku. No tak," keď sa dostali na plytčinu rýchlo som k nim priskočila, ale Larissa len ochabnuto visela v Samovom náručí. ,,Larissa!"

,,Pozor, uhni mi," povedal Sam rýchlo Tedovi a položil Larissu na zem.

,,Je v poriadku, že je," zahysterčila som a podišla úplne k Larissi na zemi, ale Chris ma odstrčil.

,,Nadýchala sa vody," oznámil mi pokojne Chris a to ma dosť vytočilo. ,,Sam?" otočil sa na chlapca skláňajúceho sa nad Larissou, ktorý jej zaklonil hlavu. Sam len na Chrisov dotaz prikývol. Chris položil dlane na Larissin hrudník a začal ho počítajúc stláčať. Sam po piatom stlačení vdýchlo do Larissiných pootvorených úst vzduch. Tŕpla som, lebo Larissa nie a nie zareagovať. Prečo som len hádzala tú sprostú loptu? V duchu som si nadávala a premáhala som slzy, ktoré sa mi tlačili do očí. Tak zareaguj, prosím. Modlila som sa v duchu a ani som si neuvedomovala, že Ted mi pevne zviera ruku a hľadí mi utrápene do tváre.

Vtedy sa konečne Lariisa rozkašľala a Sam ju pretočil na bok. Rýchlo som si k nej čupla. ,,Larissa," šepla som, keď si ju Sam pritiahol k sebe a mokré vlasy je zhŕňal z tváre.

,,To bolí," vykašlala a trhla nohou. Chris ju prudko chytil za nohu a stlačil jej lýtko. Larissa zasykla.

,,Dostala kŕč, preto sa topila," Chris mi zase túto skutočnosť len tak oznámil, to ma dosť dráždilo, bral to hrozne, akože je mu to úplne jedno.

,,Nevieš, že sa nemáš kúpať skôr, ako si tvoje telo zvykne na studenú vodu? Nesmieš len tak skočiť do studenej vody, lebo dostaneš kŕč," karhal ju Sam a jemne ju pobozkal do vlasou. Myslím, že Larissa si to neuvedomovala a ani si neuvedomovala, že mu leží v náručí zatiaľ, čo Chris jej masíruje lýtko. Stále si rukami dávala z tváre mokré vlasy a prerývane dýchala.

,,Už sa mi to neopováž urobiť," pokarhala som ju. Usmiala sa na mňa. ,,Skoro som dostala infarkt."

Sam odniesol Larissu do jej izby a potom sa aj s Chrisom vyparil po Chrisovej poznámke, že Samovi boli hodiny francúzštiny nakoniec, aspoň k niečomu užitočné. To že ju Sam niesol si už, ale Larissa uvedomovala veľmi jasne, lebo som ju videla mierne sa červenať. Sedeli sme na Larissinej posteli zatiaľ, čo ona si sušila vlasy uterákom.

,,Ja som vravela, že tá voda je na kúpanie studená," vrčala som zamračená.

,,To preto lebo v noci je chladno," poznamenal Ted. ,,Cez deň dvadsaťdeväť stupňov a v noci len desať. Teplo ta klesá o dvadsať stupňov na noc."

,,Kedy sa s teba stala rosnička?" zvrčala som stále podráždená. Hoci sa mi uľavilo, že Larissa je nakoniec v poriadku to že som mala príšerný strach zo mňa stále nevypchalo a tak som bola nepríjemná. Ted sa na mňa zamračil.

,,Ale no tak som v poriadku," uškrnula sa Larissa. ,,Najmä vďaka Samovi, to že ma Sam zachránil rozhodne vymaže traumatický zážitok s topenia sa." Preťala som pohľadom aj ju.

,,Hej, iste rob si srandy, ja som myslela, že skolabujem, keď ty si sa neráčila prebrať, ale srandy si rob," mrmlala som si pre seba napružene.

,,Prestaň," Larissa na mňa nahodila pohľad nevinnosti. ,,Ale keď mne to muselo tak dlho trvať, veď mi dával umelé dýchanie. Najradšej by som tam ležala, ešte teraz."

,,To umelé dýchanie si nepamätáš, lebo si bola mimo," odsekla som. Keď ju Sam niesol späť do vili pýtala sa, čo presne sa stalo, ako sa dostala na breh, keď som jej hovorila o umelom dýchaní, bola červená ako rak.

,,To nevadí hlavne, že bolo a bál sa o mňa?" spýtala sa s úsmevom. Ja som si dlaňou pleskla na čelo, ale Ted sa zasmial.

,,Jasne, bál sa o teba, to len Chris bol zase ako kus ľadu. Vždy sa chová pri takýchto veciach, ako nezainteresovaný profesionál," Ted sa vystrel, nahodil vážny výraz, aký mával Chris a zasalutoval.

,,Vy si neuvedomujete, že si sa mohla utopiť," naštvane som sa na Larissu zamračila, nepáčilo sa mi, že to berie tak na ľahkú váhu. Ale vtedy ma napadlo, čo keby som ja bola na tom lehátku? Ako by som reagovala? Rovnako ako Larissa, snažila by som sa pôsobiť, čo najviac v pohode, aby som svoje okolie nevystrašila. Možno to Larissou otriaslo len to neprizná a možno je vážne v pohode. Nevedela som to posúdiť, nevedela som, ako sa cíti človek pol hodinu po tom ako sa topil. Ja som sa síce raz topila, ale pamätám si len obraz, ktorý som videla, ako som sa cítila viem, len príliš hmlisto na to, aby som to vedela posúdiť, bola som na to aby som si to jasne pamätala malá.

,,Destiny...," Larissa si dala ruky v bok a chcela ma začať karhať a hovoriť mi, aby som sa na to vybodla, ale rozhodla som sa šetriť jej hlasivky.

,,Ja viem, ja viem," zdvihla som ruky do vzduchu v zmierlivom geste. ,,Už mlčím a už to nespomeniem. Platí?"

,,Tak sa mi to páči. Čo budeme robiť teraz?" spýtala sa nadšene.

,,Hrať človeče," odvetila som a preťali ma dva naštvané pohľady. ,,No, čo je? Chcem robiť niečo pokojné. V noci sa kradnem do otcovej pracovne následne ma v izbe prepadne Marisa," tú noc som im podrobne opísala. ,,Ráno sa dozviem, že tá hlúpa kniha sa nedá otvoriť, otec mi na obede oznámi, že Chrisa sa nezbavím, ani v škole a nakoniec sa ty rozhodneš topiť sa," skrížila som ruky na prsiach.

,,Rozhodneš?" nadvihla obočie Larissa. ,,Fajn, tak nájdite nejakú spoločenskú hru predtým než si spakujem kufre tak si ešte zahráme," vzdychla porazene.

,,Zbalíš kufre?" zamračil sa na ňu Ted.

,,Je nedeľa a ja sa mám po víkende vrátiť domou," oznámila mu Larissa a čo ma potešilo, bolo to smutné.

,,Tak to ani náhodou, zavolaj mame, že ostávaš do konca týždňa," vyhlásila som.

,,Ja neviem," Larissa sa primračila. ,,A dovolí to tvoj otec?" spýtala sa váhavo. Ted pohodil rukou.

,,To mu je to putna," vyhlásila som. Nakoniec som si naozaj vydobyla to, že sme zostali v izbe. Nemala som náladu už na žiadne ďalšie vylomeniny, či niečo podobné a Larissa s Tedom sa mi rozhodli vyhovieť. O jedenástej v noci sme sa s Tedom spakovali do svojich izieb. Schmatla som uterák a chcela som sa ísť umyť, keď som zazrela Chrisa zo svojho okna, ako ide k stajniam.

Z náhleho popudu, ktorý ani neviem kde sa vo mne vzal som vyšla z izby a následne z vili. Vonku bola tma, videla som, že na plote sa prechádzajú dvaja sluhovia, asi zase strážili. Videla som ich preto, lebo nádvorie bolo osvetlená, síce chabo, ale bolo. Pozrela som smerom k stajniam aj v nich svietilo svetlo, ale cesta smerom k nim z nádvoria bola tak tmavá, že nebolo vidieť ani zem. Všetko sa zlievalo do čiernej masy. Rýchlim krokom som vykročila smerom k stajniam a snažila sa nakecať si, že tento dvor je predsa plní ľudí, čo by sa mi mohlo stať, ale srdce mi zvierala neviditeľná a pevná päsť.

Konečne som sa dostala k stajniam a vošla. V stajni bolo svetlo a tak som zažmurkala na chvíľu oslepená jeho žiarou. Kone odfrkovali, ako vždy a dva zaerdžali na pozdrav. Okolo nôh sa mi hneď začala motať jedna z tunajších mačiek.

,,Čo tu robíš?" spýtal sa ma známi mrazivý hlas. Mykla som sa a po chrbte mi prešla triaška, len som nevedela, čo ju spôsobilo. To že ma vystrašil? To že je vonku teraz už celkom chladno? Alebo to spôsobila jeho prítomnosť? Stál totiž tesne za mnou, nevšimla som si ho a nepočula som, kedy sa mi dostal za chrbát, ale o môj krk sa obtrel jeho dych. Srdce mi začalo rýchlejšie biť a cítila som, že som znervóznela.

,,Ja vlastne ani neviem," odpovedala som po pravde, lebo som stále nechápala, prečo som sem prišla, keď som ho uvidela. Veď som od neho nič nepotrebovala.

,,Tak nevieš," šepol hladký hlas za mnou a ja som znovu pocítila triašku, neotočila som sa na neho a ani som nemusela. Obišiel ma a mieril si to k jednému z koňov. ,,Je neskoro mala by si byť v posteli."

,,Prepáč, tati," zareagovala som uštipačne a založila som si ruky na prsia. Chris sa na mňa otočil zo zúrivým výrazom, ale ten sa skoro hneď roztopil a Chris len pokrútil hlavou a zase sa vrátil ku koňu. ,,Chris je skrátene Christopher?" spýtala som sa na úplnú somarinu, ale už pár krát som nad tým rozmýšľala a je lepšie sa spýtať blbosť, ako mlčať v trápnom tichu. Keby to ticho bolo príjemné, tak to áno, ale toto ticho bolo dosť nepríjemná a napätá záležitosť.

,,Áno, ale som radšej keď ma volajú Chris," otočil sa na mňa asi ho taká jednoduchá otázka prekvapila. Nebol v nej žiadny skrytý zámer, len čistá zvedavosť a to odo mňa asi nečakal.

,,Aha," zareagovala som nadpriemerne inteligentne a začala som venovať intenzívni pohľad koňu pri ktorom Chris postával a občas ho poškrabkal po nose.

,,Prečo si tu?" spýtal sa ma Chris, ktorý miesto koňa hypnotizoval mňa.

,,Nemôžem tu byť?" vrátila som mu otázku.

,,Takto neskoro?" hodil mi otázku späť a kútik úst mu pobavene zacukal.

,,A ty tu neskoro môžeš byť?" nadvihla som obočie zase ja.

,,Prestaň s tým," povedal zrazu Chris pevne. ,,Tento rozhovor je úplne nezmyslený."

,,Ale mňa celkom baví," odvetila som a mykla som ramenami. Chris si ma pobavene premeriaval.

,,Prečo odpovedáš na otázku otázkou. Čo tajíš?" spýtal sa na rovinu a zamračil sa zamyslením.

,,Musím niečo tajiť, keď chcem odpovedať otázkami? Je to len môj štýl z nás dvoch si tu ty ten tajomný," zas som mykla ramenami a zase som začala uvažovať o tiku. 

,,Ty ma nechceš za osobného strážcu do školy, zase, prečo?" Chris sa neprestával mračiť a študoval moju tvár a každú moju reakciu.

,,To nie je tebou," vzdychla som. ,,Ja nechcem nikoho do školy. Nepotrebujem vás mať za zadkom aj tam. Normálny študenti nemajú osobných strážcov."

,,Ty nie si normálny študent. Si Mikov dcéra a teraz to už vieš. Tvoj normálny život skončil zmier sa z tým," Chris si ma podrobne študoval keď mi to hovoril.

,,A Mikova dcéra si nezaslúži ľahký život prečo?" nadvihla som obočie a praskla sebou na dekou, ktorá bola prehodená cez seno.

,,Neskúšaj to," usmial sa Chris. Jasne, on ma už odhalil, keď som sa nevinným spôsobom chcela dostať k informáciám.

,,Podľa Teda je pre teba Harper, ako otec," povedala som, čo Chris asi nečakal a rozhodene na mňa pozrel a následne začal očami tekať po miestnosti.

,,Vlastne máš pravdu," prikývol mi nakoniec z povzdychom Chris. ,,Je to taká náhrada za otca, ktorého som nikdy nemal."

,,Ale veď si vravel, že...," nevedela som, ako to povedať, aby som mu neublížila. ,,Predsa otca si mal, aj keď nie najlepšieho," podarilo sa mi ako tak sformulovať vetu.

,,Nemal," zamietol Chris. ,,Vieš, keď mama mala šestnásť zoznámila sa s mojim otcom. Vedela, že si rád vypije, ale nikdy to nebol násilný človek. V sedemnástich, ale zistila, že je tehotná. Keď to oznámila svojim rodičom, tí jej dali na výber. Buď to sa dieťaťa nejako zbaví, tak aby sa o ňom ľudia nikdy nedozvedeli, aby rodina neupadla do hanby alebo nech sa prace z domu. Matka sa ma ale odmietla vzdať a tak z domu odišla."

,,Kam išla?" spýtala som, keďže sa Chris odmlčal. Vtedy som pochopila, že Chris je ochotný povedať mi o svojej minulosti. Žeby mi dôveroval? Dúfala som, že bude pokračovať, oprel sa o box a primračil sa.

,,Za otcom svojho dieťaťa," odvetil. ,,A za jeho rodičmi. Ale tam pochodila rovnako. Vyštvali ju a otec povedal, že o nej ani jej decku nechce už nikdy počuť. Ale matka bola schopná žena. Začala pracovať v jednej malej reštaurácii a v noci pracovala v jednom bare tiež ako servírka. Ale v bare pracovala iba dva týždne lebo, za tú malú reštauráciu, na dvor kde sa vyhadzovali smeti chodili mačky. Matka si myslela, že sú túlavé a vždy im niečo hodila. Nevedela, že ju pri tom sleduje staršia pani, ktorá bývala cez ulicu, ktorej mačky patrili, neboli túlavé. Tá staršia žena sa volala Mária. Keď videla, že mama sama koľkokrát nemá čo jesť a predsa sa z jej miláčikmi podelí, prišla do reštaurácie, ako zákazník. Na mame ešte rozhodne nebolo vidieť, že je tehotná, ale ona to poznala a dala sa s ňou do reči. Mama jej povedal, ako ju rodina a môj otec vyhnali. Máriin manžel umrel a jej dvaja synova boli v ďalekom zahranič a tak jej Mária povedala, aby skončila s prácou v bare, nech robí len servírku v reštaurácii a nasťahovala si ju k sebe ako náhradu za svojich synov. Keď som mal dva a pól roka Mária umrela, ale zanechala svoj dom a majetok mame. Keď som mal šesť, tak on si nás našiel," Chrisove oči potemneli, kým hovoril o matke a o žene, ktorá jej pomohla, jeho oči boli zastreté spomienkami, ale nie nepríjemnými, ale teraz jeho už tak čierne oči stmavli ešte viac.

,,Otec?" spýtala som sa a tak nejako som tušil, že som uhádla. Chris prikývol.

,,Povedal mame, že bol hlúpy, nerozvážny teenager, ktorý sa len bál rodičov a nechcel svoj pohodlný život vymeniť za makanie a robenie na ňu a svojho syna...," Chris chcel pokračovať, ale ja som nevrlo vyštekla.

,,Idiot, a čo jej pohodlný život," nenávidela som, takéto blbé výhovorky. Chris sa uškrnul, asi so mnou úplne súhlasil.

,,Matka ho vyhnala," usmial sa Chris. ,,Ale on jej začal na mňa posielať peniaze. Jej aj mne nosil dary. Najprv sa toho všetkého zbavovala. Ale po pol roku jeho snaženia ho zobrala na milosť..."

,,Nikdy," šepla som. Chris mi prikývol.

,,Ani ona nemala urobiť takú chybu," šepol a smutne pozrel do zeme. Následne sa odlepil od boxu a sadol si vedľa mňa na deku. Moje srdce a aj žalúdok urobili naraz salto a ja som sa mierne zachvela.

,,Matka nechala otca, aby ma občas strážil," pokračoval Chris vo svojom príbehu. ,,Aby sem-tam s nami obedoval a myslím, že sa do neho opäť zamilovala. Vážne on zo začiatku nebol zlý chlap. Aspoň sme si to mysleli. Dva týždne po tom čo ho matka pozvala pod svoju strechu. Dva týždne po tom, čo spolu začali žiť. Našla mama v jeho skrini drogy. Neviem ako to robil, že drogoval a nikdy na to nevyzeral. Nevšimla si to ani matka. Keď mama jeho drogy našla chcela ho vyhnať, ale on zaútočil. Zabil mi ju pred očami. Udrel ju tak silno, že už sa neprebrala," cítila som ako sa ma zmocňuje úzkosť. ,,Mňa zamkol do spálne a nechal ma tam. Objavil sa až po dvoch dňoch a konečne mi hodil nejaké jedlo a vodu, po dvoch dňoch. Takto sa to opakovalo asi mesiac, každé dva dni mi dal najesť napiť a zase zmizol. Bol som vyhladovaný a zoslabnutý. Keď vošiel dnu s injekčnou striekačkou. Myslel som si, že mi nesie jedlo skôr, ale nebolo to tak."

,,Pichol ti drogu," skonštatovala som hlasom, ktorý nemohol patriť mne. ,,Prečo?"

,,Neviem, neviem čo sa preháňalo v jeho chorom mozgu," povedal a zahľadel sa na jedného z koňov. Pevne som stisla viečka a preglgla, ale aj tak som cítila, že mi spod viečka utiekla slza. Príliš živo som si totiž to všetko vedela predstaviť. Malého chlapca vysedeseného a zavretého v miestnosti, so spomienkou na mamu, ktorá už nikdy neotvorí dvere do tej izby. Pohľad na krutého muž, ktorý sa k chlapcovi blíži s injekciou v ruke. ,,Vtiahol si ma do náruče," šepol Chris a jeho hlas zomrel úplne, bol tichý bez života. ,,Pokúsil som sa brániť, ale bol som zoslabnutý z nedostatku jedla a bolo mi len sedem, akú šancu som mal proti mužovi. Privinul si ma na hruď a začal ma tíšiť a hladiť. Ako keby sa ma snažil uspať, či upokojiť, lebo sa mi snívalo niečo zlé. Keď som sa prestal brániť, pichol mi to svinstvo a odišiel. Pamätám si zmes farieb a zvukov, bolesť. Myslel som si že sa zbláznim, videl som veci, ktoré neexistoval i čas sa vliekol a ja som si želel umrieť. Pamätám sa ako som volával mamu, bola to ona kto ma vždy tíšil. Nikto, ale neprichádzal, žiadna pomoc. Injekciu mi pichal, každý týždeň v podobe dva a pol mesiaca. Ja som teda už čas nerozlišoval vôbec, to som sa neskôr dozvedel od Harpera. Umieral som, pomaly. Vedel som, že ma núti jesť a piť, ale ani toho jedla som nemal dosť a tak moje telo umieralo na vyčerpanie a moja myslel zožierala samú seba. Po šiestich týždňoch keď sa otvorili dvere v nich nebol pre zmenu otec z ďalšiu dávkou drogy, ale Harper," Chris to meno vyslovil s láskou a úctou, Harper pre neho musel byť naozaj spásou, cítila som, ako sa mi po lícach kotúľajú slzy, ale nevenovala som im pozornosť rovnako ako Chris, ktorý hľadel stále len na koňa pred sebou. ,,Harper mi povedal, že lekári tvrdili, že liečenie z najväčšou pravdepodobnosťou neprežijem."

,,Ale prežil si," šepla som niečo čo bolo evidentné a ani som sa nesnažila zotrieť slzy na svojej tvári, či zabrániť ďalším, aby si našli cestu z mojich očí.

,,Prežil," prikývol Chris. ,,Aj keď tvrdili, že nie, povedali, že buď to neprežijem a keď prežijem, tak buď to došlo alebo počas odvykania dôjde k vážnemu poškodeniu mozgu. Odvykačku si pamätám jasnejšie, silnejšie. Bolo to ešte horšie a asi by som to naozaj nezvládol. Pamätám sa že som kričal a zmietal sa na posteli, že mi bolo hrozne zle a chcel som, aby mi niekto pichol ďalšiu drogu. Nebol by som to zvládol, keby do miestnosti nevstúpil Harper. Vtiahol si ma do náručia a niečo si pospevoval a hovoril. Myslím, že to boli rozprávky, príbehy. Sústreďoval som sa na jeho hlas, na to ako ma bozkával do vlasou. Bol tam celú tú dobou, neodišiel ani na chvíľu.

Keď som sa prebudil Harper sedel vedľa mojej postele a držal ma za ruku a ja som vedel, že som prežil len vďaka jemu. Vedel som to. Doktori boli šokovaný, že som bol v úplnom poriadku. Ako tak som sa začal vracať v liečebni do života a Harper so mnou bol skoro stále. Nakoniec prinútil Mika, aby si ma k sebe zobral a tak som sa dostal do vili," Chris ukončil svoj príbeh a pozrel na mňa, keď si uvedomil moje slzy mierne sa primračil. Natiahol ku mne svoju ruku a začal mi slzy zotierať. Vytrhla som sa mu a sama som si slzy zotrela.

,,Prepáč," šepla som a Chris sa zamračil ešte viac.

,,Prečo sa ospravedlňuješ?" nechápal a naklonil trochu hlavu do boku.

,,Lebo ti nechceš aby ťa niekto ľutoval, ale ja ťa ľutujem, prepáč," povedala som ticho a sklopila som hlavu do deky. Nevšimla som si, že Chris sa usmial zacítila som len to, ako ma pobozkal do vlasou a na to som rýchlo prekvapene zdvihla hlavu.

,,Neviem prečo, ale nevadí mi, že ma ľutuješ," odvetil a hľadel na mňa zase tak prehnane nežne, ako mu to občas vyšlo. Položil ruku na moju tvár a trochu sa ku mne naklonil. Pozrel mi na pery a mňa napadla hlúpa myšlienka, že ma chce pobozkať.

,,Neruším?" ozval sa hlas a obaja sme sa trhli. Pri dverách do stajní stála Marisa a hľadela na nás. Marisa pozrela Chrisovi do očí, skrížila ruky na prsiach a nadvihla obočie.

,,Mala by som ísť, je neskoro," povedala som rýchlo, vstala som a vyšla z dverí.

,,Čo si myslíš, že robíš?" započula som sykot v stajni. Nešla som ďalej, len som nazrela cez škáru v doskách do stajne. Mala som na Marisu aj Chris dobrý výhľad, nevedeli o mne mysleli si, že som rýchlo zamierila do vili a asi už som minimálne na polceste tam, nevedeli, že som sa zastavila, aby som vedela o čom sa budú baviť.

,,Čo by som robil?" spýtal sa Chris nevinne, ale v jeho hlase bol nebezpečný podtón.

,,Destiny je Mikova dcéra, jeho dieťa," povedala Marisa.

,,Povedz mi niečo čo neviem," odvetil Chris arogantne. Marisa vzdychla, spustila ruky po bokoch a pristúpila k Chrisovi tak blízko, že Chris musel zakloniť hlavu, aby jej videl do očí a ona sa nad ním týčila. Chris totiž stále zostával sedieť na deke.

,,Chris," šepla Marisa nežne a mnou prešla zlosť, lebo Marisa natiahla ruku a pomaly Chrisovi prešla rukou po líci. ,,Mám ťa celkom rada nechcem, aby sa ti niečo stalo, nechcem, aby si urobil, takú osudovú chybu."

,,Neboj sa," odvetil Chris, ale bol zvláštne neistý. ,,Ja chybu neurobím. Nie som blázon, viem čo sa stane, keby som urobil takúto chybu."

,,Je tu dosť pekných dievčat," Marisa sa na Chris sa zvodne usmiala a naklonila sa k nemu tak blízko až sa perami skoro dotýkali a ja som pocítila silné bodnutie žiarlivosti. Chris sa uškrnul, chytil Marisu za boky, vstal a ja som doslova čakala, že sa vrhne na jej pery, ale on sa naopak prudko otočil a hodil Marisu na deku na sene a vydal sa ďalej do stajne.

,,Toto oľutuješ, trpko to oľutuješ," zakričala za ním Marisa, ale smiala sa, chvíľu som musela uvažovať, či to dievča nie je cvok. Chris sa otočil a pozrel na ňu.

,,Ja chybu neurobím," odsekol. ,,Nepotrebujem teba, aby som ju neurobil, viem sa ovládať."

,,To vraveli všetci," povedal s vševediacim úsmevom Marisa. ,,Vraveli to všetci. Keď ťa nezvedie telo," prešla si rukami po krivkách svojho tela. ,,Tak srdce, ťa zradí a ty zatúžiš tak silno, že zákazy a pravidlá prestanú platiť a ty podľahneš. Spomeň si na Rómea a Júliu, ako ich srdcia zradili."

,,To je len kniha," odvrkol nevrlo Chris, otočil sa jej chrbtom a uberal sa na druhý koniec stajní.

,,Vážne, Chris, vášeň ktorá vznikne láskou je najväčšia a nedá sa jej odolať," skríkla za ním Marisa. ,,Pamätaj, Chris, láske nezabránime, nedá sa jej vyvarovať a keď srdce rozkáže, rozum nič nezmôže," poslednú vetu len šepla.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8