Bol som...

Bol som...

 Som deštruktívna, nekontrolovateľná reakcia. Sud pušného prachu s horiacou zápalnou šnúrou. Môj čas výbuchu a tým aj totálneho poznania nebytia, sa nezadržateľne blíži. Mozog, preplnený informáciami a odtrhnutý od nositeľa, stane sa nepoužiteľný pre ďalšie generácie mozgov. Ja a moje – JA, sme sa týmto činom navždy vymazali z pamäte ľudstva! Nedosiahol som slávu a nenahonobil materiálne statky. Pre nikoho nič neznamenám. Tvoril som ľudstvo a život prežil na opustenom ostrove svojej duše, uprostred ľudského oceánu. Plávanie všetkými smermi a hľadanie pevniny. Chcel som nájsť – RAJ. Po rokoch hľadania však len stuchnuté poznanie? V tom svete obrovskom navždy zostanem sám.!
 Piatok raz priplával, ženského rodu a po čase tvorím s ním pár. Život, ten čarodej, bol pri tom zrode a ostrov sa premenil na pozemský raj. Excentrická krivka obehu môjho egoizmu spôsobila, že aj ja som mohol prežiť búrlivosť milovania sa druhov a pocity šťastím horiacich vesmírnych meteoritov, meniacich sa na popol a prach. Len tým vyvoleným je dovolené padnúť na úrodnú zem. 
 Moje miesto je v tom prachu, vedľa môjho Piatka. Už len chvíľa delí nás a budeme opäť spolu. Nuž teda s bohom! 
 Aký paradox. Život skončí také nič. Malá drevená zápalka. Zatváram oči a ...
Som meteorit, vyvrhnutý na nekonečnú kozmickú púť.