Kanaly

Sme ako dva kanaly, co tecu vedla seba,
ty nevies kde zacinam, ja zas nevnimam teba.
Ja nevidim do teba a ty nevidis do mna,
nemoze tu vzniknut ani naznak ohna.

Tak vedla seba tecieme a cas pomaly plynie,
ja zacinam mat zaujem, no ako vidim - ty nie.
Ked vypustim do vody papierovu lodku,
prejde tvojim kanalom, bez mihnutia v oku.
Slova na nej napisane neprecitas nikdy,
roztopia sa vo vode, a moja nadej s nimi.

Tak posielam ti stale, lodky z papiera,
s nadejou ze jedna dotkne sa tvojho piliera.

Po case vsak zistim, ze to nema vyznam,
no nemam ani zaujem, posielat ich inam.
Zavriem na cas branu svojho pristavu,
bude potrebovat riadnu opravu,
nie vsak kvoli tebe, ani ziadnej inej,
ze vsetko bude raz v poriadku,
zostava mi nadej.