SATISFACTION

Kaoru stál vo dverách a zhlboka sa nadýchol. Tuho stískal v rukách ostrý predmet, čepeľ sa mu takmer zarývala do tenkých prstov, pocítil bolesť a uvoľnil zovretie.

Pozrel do obývačky.

Toshiya sedel na gauči, obrátený jemu chrbtom hral Mega Ničenie Sveta 6. Sledoval jeho lesklé, čierne vlasy, ktoré už boli také dlhé... Pocítil vzrušenie a pohyboval sa nečujne, tak ako mačka, ktorá si loví svoju myš...

Spomínal na minulosť...

V ten deň... prišiel za ním Dai... Usmieval sa, vraj má nápad... A potreboval k tomu JEHO...dodnes nevie prečo vlastne... Daisuke ani nevedel akú rozkoš mu spôsobuje touto nevinnou požiadavkou... Shinya vtedy spal v hotelovej izbe... Jeho dlhé medené vlasy sa rozprestierali po snehobielom vankúši...Dai sa snažil potláčať predstieraný hysterický smiech...Ani jednému sa to vtipné nezdalo... Obaja pozerali na spiaceho chlapca s tým najvyšším stupňom sústredenosti aký do tejto chvíle dosiahli... Dai opatrne nadvihol pramene vlasov, tvár mal skrytú v tieni... A Kaoru to urobil.

Ten pocit!

Ten zvuk!

Nedal sa prirovnať k ničomu inému. Odstrihnuté vlasy pomaly dopadali všade naokolo. Pozerali na ne ako zhypnotizovaní... Kaoru sa zmocnilo uvoľnenie...Prudko vydýchol a začal sa smiať...a smiať...a smiať... Die sa pridal k nemu a o chvíľu ich už prevrtával pohľadom Kyo, spiaci na posteli vedľa nich...Zobudili ho. To nemali.

A ten Shinyov pohľad... Na to nikdy nezabudne... SATISFACTION.

A potom... O pár dní... Prišiel na rad Die... Myslel si, že bude v bezpečí...? Tie červené vlasy...

No je tu osoba, ktorú chcel najviac. Chcel ju cítiť vo všetkých smeroch, vo všetkých okamihoch... To chvíľkové spojenie sa nedalo nahradiť ničím iným. Ničím iným...len....

Dlho čakal.

Už viac nie.

Už je čas.

„Kaoru, už si doma?" spevavým hlasom sa k nemu prihováral jeho milenec a chcel sa k nemu otočiť. Kaoru rýchlo pribehol a chytil ho za plecia. Stihol to. Nevidel ho.

„Áno, som." Zamrmlal Kaoru a jemnými pohybmi ho začal masírovať, presne vedel kde mal zatlačiť, kde sa ho má dotýkať tak, aby ho uspokojil.

„A priniesol si...?"

„Jasné, tu máš..."

Kaoru mu podal pomaranč, Toshiya radostne odhodil joystick stranou a pustil sa do lúpania. Popri tom mu začal rozprávať o kvalitách a nedostatkoch najnovšej časti Mega Ničenia a Kaoru sa pomaly pripravoval... Vošiel mu rukou do vlasov a chvíľku mu hladil pokožku hlavy... Zohol sa a privoňal si k nim... Voňali ako med... V živote nestretol človeka, ktorý by voňal krajšie ako on. Hoci bol spotený po koncerte, hoci sa občas zabudol okúpať, jeho prirodzená vôňa ho neopúšťala.

Jednu ruku opatrne vytiahol a druhou zovrel čo najviac hustých, pevných vlasov...

Z vrecka vytiahol nožnice... Teraz... už každú chvíľu...budú spojení... Vzrušenie v ňom stúpalo...Teplo sa mu šírilo od končekov prstov, do ramien, pocítil ho v hrudi, ktorá sa mu prudko nadvihovala a klesala, to teplo mu spaľovalo jeho vnútornosti...stláčalo ich a dráždilo...

Teraz.

Držal ich v rukách, vyzerali ako mŕtve. BOLI mŕtve. Ruky sa mu roztriasli a on si tie čierne pramene pritískal k tvári, vdychoval ich, chcel ich cítiť... A teraz príde to druhé...Jeho pohľad.

Toshiya si siahol rukou do vlasov a pomaly sa otočil.

Ústa mal pootvorené a prekvapene pozeral do Kaoruovej tváre. Znova si siahol do vlasov a pozrel sa na vec, ktorá mu bezvládne visela na dlani. Nezmohol sa na jediné slovo.