Prvá Polnočná
http://citanie.madness.sk/view-21509.php
Tichulinké chrápanie roztočov v koberci
a vzduch mi šteklí chodidlá
vytŕčajúce spod už aj tak teplej duchny,
keby som záclonu o pieseň poprosil
možno by to bola Prvá Polnočná.
Nádej sa schovala v kúte.
Obáva sa tmy?
Ja pritom šaliem zo svetla,
dňu sa bojím pozrieť na pehy.
V živote ich nezrátam.
V kaluži slabučký odraz úškľabku tejto noci...
Akoby sa čalúnené poťahy snažili
vypiť jednofarebné spektrum.
Arabská tvár s chladom Sibíri
a vlci píšu sťažnosť,
že nevidia mesiac. Ani hviezdy.
A mne jedna žiari počas poludnia.
Nevie o tom.
Ešte som jej to nepovedal,
iba vyjem do vankúša.
Vietor si pokojne flirtuje s ortuťou v teplomere - (my tam máme lieh J)
Ja mám srieň na prieduškách,
Bojím sa dýchať,
inhalujem vražedné sekundy z páperia,
čo blikajú slabšie než optický potkan.
Slepý voči všednostiam,
upír,
ktorý cicia paplóny.
Ich vláčnosť, hebkosť, bezpečie.
Sú skrýšou
pred ríšou
Froté dní.
Zaháčkovala sa v nich húsenica,
kričí: „Ja s komunizmom nič nemám!"
Ale... kto by veril kukláčom.
Odvraciam čelo od postele.
Už len tma.
Túžim vysloviť jedno meno,
ale Noc viac nestmavne.
Vyhodil som lyšaja - smrtihlava von
- do toho dažďa.
Klasická mora.
Došli slová,
stiekli do odkvapov
ako moja prvá polnočná.