Slepota
Spisovateľ/ka: Denis Horváth | Vložené dňa: 6. apríla 2009
http://citanie.madness.sk/view-21589.php
S tlejúcou cigaretou zaseknutou medzi zubami spomínam na ten deň, keď hrdzavé svetlo lámp poľahky súperilo so šeďou tajúcej oblohy.http://citanie.madness.sk/view-21589.php
Medzi strechami električiek ma viedol iba spleen vlhkých kolají voňajúcich po lístí. Dožičil som teda krokom voľnosť rozvibrovať zem, zatiaľ čo moja predstavivosť sotva znateľne ohmatávala drsné steny domov. Vietor mi čas od času pripomenul svoju nevľúdnosť starého žobráka hutnou nádielkou prachu. Potichu sa usádzal pod vláknami kašmírového plášťa a nútil chodcov tisnúť zrak k zemi.
Prechádzal som bezcielne týmto mestom, tak veľmi podobným fotografii osamalej lavičky uprostred parku, až ma niekde za okrajom vedomia prepadla skľúčenosť.
Ostýchavo som pohliadol tam, kde bolo možné tušiť jej zdroj.
Pri rieke stál akýsi muž a s rukami vo vreckách sledoval kačice unášané prúdom. Jeho tmavá silueta zapadala do okolitej scenérie, ako by bola jej dávnou súčasťou.
Poddával sa snáď chladnej samozrejmosti betónového nábrežia bez viditeľnej známky odporu?
Sotva.
Časťou bytostného smútku volal niekoho, kto mu porozumie.
Rozhliadol som sa navôkol a neuvidel nič, než zvesené hlavy a klobúky zarazené hlboko do čela.
Možno pocítil, ako som rozpačito odchádzal preč.
Určite vedel, že to nebol prach, čo ma urobil slepým