mám ich všetky v jednej krabici v jednej ošúchanej hlave

 

        je to tak zvláštne
  nakrútil som na rebrovanie z postieľky
  paplóny môjho zabudnutého brata
  každý detský prsteň
  z detských prstov čo ešte nemali všetky ohyby
  odkryl som to teplo
  a prišiel 
  nepotrebujem okuliare
  na preleštenie mojich smútkov
  nepotrebujem blato z oblohy a falošné fotky tipujúcich anjelov
  aby som uveril
   
        zakopnem
   
  zdvihnem krídlo zasnívaného škorca
  zdvihol som spomínanie
  presne také vtáky
  môj brat obkresľoval a nútil
  lisoval do leporela 
  rád sa nimi chválil
  a ja si pamätám ako som neznášal tú vôňu a zle vybielenú krv
  tie žĺtka očí a naivné nápisy voskovkou
  že tu má vtáčik otvor na jedlo
  no teraz
  teraz by som sa veľmi rád
  znova pozrel na jeho 
        zvláštne
        herbáre
  a povedal mu
        že je ešte malý...