Samota

Samota

keď ti steny hrajú kvarteto balady

keď tma vládne tvojim očiam

keď tebou mátajú matné nálady

keď život je už len klam

keď tvojej mysli vládne svojho samota

keď ľudská reč ti znie ako sen

keď ti to slovo myšlienky špirálou obmotá

keď ten pocit nie je už len vnem

keď aj fotóny svetla nesú tmavé posolstvo

keď každý neurón tvojho tela sa búri

keď sa s tebou zahráva mytologické božstvo

keď hlavou búraš neznesiteľné múry

keď stojíš sám dvojnohý proti býkovi

keď ti už len quijote pomáha v boji

keď zdolávaš príkorie za príkorím

keď vnímaš len cvokárove pery

keď ťa ovládne koža v kresle

keď sa tieň na teba cerí

keď spieva naučené piesne

keď si Goliášom proti Dávidovi

i keď vesmír je z tvojej hmoty no aj tak podľahneš samote Dávidovi