Brigita

Ležíš tu pri mne a snívaš sen, cítiš sa sama noc strieda ďen. No farby nemenné chmária ti tvar si taká sama, cítim ten žiaľ. Aj keď sa usmeješ je to len klam neveríš nikomu, nestaviaš chrám. Topíš sa v slzách a tápaš v tme, samunká sama sťa steblo v hmle.

Čože je cieľ a kdeže cesta to otázka je večná, len či je na ňu odpoveď. To nikto nevie ani vševed. Darmo sa pýtať na cesty ked cieľ tej cesty nejasný a darmo koniec hľadať len, to treba cestu a pekný ďen. A takto stale dokola hľadáš len zrnko popola či kvapku v mori obrovskom.

Si krasne dievča Brigita a prestaň plakať už život je krásna stoka prehnitá a každý ma svoj kľúč.