...a na každeho raz pride...

Už tu raz bol

Zdvihol sa a odišiel

Len si nasadil klobúk

A s ním celú ťarchu bytosti

Viny a zmätenia

Sledovala som ho až k rieke

Kto to mohol vedieť

Všetci na brehu

V jarnom slnku

Sedia a smejú sa

Pijú sladké mlieko

A nasávajú arómu radosti

Kdesi blízko a tak ďaleko

Je niekto čo stratil

To jediné čo človek naozaj má

Ilúzie

Celý život zmetený zo stola

Ako omrvinka chleba

Čomu už len veriť

Keď sklameš aj sám seba

Načo predlžovať niečo

Čo už nemá žiadnu cenu

A keď sa za ním zatvorila

Hladina

Ktosi skríkol:

Veď to je...!!!!