Ziggy sa bojí tmy

  V jeden krásny deň sa Arturov kamarát Ziggy ocitol v divnej krajine. Kopce tam boli z hanburgrov a on sa po nich prechádzal. ,,Tie kopce sú žive a vypadajú ako hanburgry. Všetky su moje!" kochal sa, zodvihol jeden hanburger a chcel do neho hryznúť. Vtom hanburger skríkol: ,,Mamí, pomoc! On ma chce pohrýzť!" O chviľu padol na Ziggyho obrovský tieň. Stál pred ním obrovskí hanburger v okuliaroch a s hranolkovými nohami.  ,,Polož môjho chlapca, ty lotor!" prikázal mu obrovský hanburger.  ,,Teraz si to odneseš. HAHA!. Tak ti treba , mastný chleba!" posmeival sa mu malý haburgrík. Ziggy od strachu pustil haburgríka a dal sa na útek. ,, Au, nestúpaj po nás! Au!" ozývali sa hanburgre na zemi.  Matka malého hamburgra sa za Ziggym rozbehla.  Ziggy utekal a utekal.  Kečup a horčica ho postriekali a obkľúčili ho hranolky. ,,Si mrtvý, chlapče!" zvolal obrí hamburger. ,,Počkaj! Nič som nezjedol!" volal nešťastný Ziggy a bežal  ďalej.  Prišiel na koniec útesu. Tak skočil dole. ,,Ja lietam! Zbohom, hamburgery!" volal Ziggy. Zrazu však stratil schopnosť lietať a on padal. ,,Pomóc. Nič som nezjedol! AAAAAAAAAAAAAAA!" kričal Ziggy s plných síl. A metal sa pod perinou. Celé to bol len zlý sen. Dvere na izbe sa otvorili a dnu vstúpili mamička a ocko. ,,Čo sa stalo?" pýtal sa rozospatý otec. ,,Moc si kričal zo spania." pridala sa mama. ,,To bol najhorší sen, aký som kedy mal. A ani som nedostal šancu nič zjesť!" fňukal Ziggy. ,,Ale nemáš zlé sny, odkedy sme ti kúpili to nočné svetielko." povedala mama. ,,Nemáme sa prečo čudovať. nie je zpaojené." povedal ocko a zapojil do elektriky malé svetielko. ,,Narazil som naň, ale bojím sa ho zapojiť v tme." plakal Ziggy.  ,,A teraz už spi. Dobrú noc." Mama s ockom sa vydali na odchod z izby. ,,Mami , tati!" volal Ziggy. ,,Čo je?" opýtali sa ho rodičia, ,,Nepoviete to nikomu. však nie." strachoval sa synček. ,,Prečo by to vadilo?" nepochopili rodičia a odišli z izby. ,,Vadilo, verte mi." pošepol Ziggy. Ziggy bol totiž v triede najštarší a k tomu bol aj veĽký a silný a kaamráti sa ho báli. Aká by to bola hanba, keby sa dozvedeli, že Veĺký Ziggy sa bojí tmy?

Na druhý deň šiel do školy. Pred školou sedeli jeho kamaráti Artur, Majka, Bobík, Sissy a Danka. ,,Bum. Potom to zavrelo dvere. A tie sa už nikdy neotvorili." počul Ziggy hovoriť Danku. ,,O čom to rozprávate?" zaujímal sa Ziggy. ,, O tom novom strašidelnom filme. Múmia z Páríža." odpovedala mu Sissy.. ,,Teda to je tá najstrašnejšia vec, akú som v živote počul." povedal Artur. ,,Ach nie!" skríkol Bobík. ,,No zas až tak hrozné to nebolo." ozvala sa Majka. ,,Ja viem, ale  pokrčil som si referát. A to ho máme dnes odovzdať." povedal smutne Bobík. ,, Ach to je tá najstrašnejšia vec, akú som počul!" zasmial sa Artur. ,,Chacha. Ako partia malých detí. O ja sa bojím" posmeival sa Ziggy. Nikto z nich netušil  že ich učiteľ sa  díva z okna  zborovne a všetko počuje. ,,Hm,výborne. to bude vynikajúca téma na Slovenčinu." pomislel si.  Slovenčina bola ako tretia hodina. ,,Kedže sú stršidelné príbehy a filmy také obľúbené, poďme si rozprávať, čoho sa kto bojí." ,,Horskej dráhy v lunaparku." prihlaásil sa ako prvá Sisy. ,,Ližica" zvolal Bobík. ,,Ližica?" krútila hlavou Freny. ,,Keď uviazne v pudingu. Ako v tom filme Múmia z Paríža." dokončil Bobík. Všetci sa zĺakli. ,,A čo ty Ziggy?" pýtal sa učiteĺ. Ziggy prehltol. ,,Moja jediná obava je, že by som tak vyrástol a bol taký tučný, že sa celá škola zrúti, keď zavriem dvere." Učiteĺ na to nič nepovedal a Ziggy si vydýchol. Bol  naprosto presvedčený, že sa nikdy nik nedozvie, že sa bojí tmy. To však nepoznal jedno dôležité príslovie: Pánboch mení, človek mieni. A to platilo aj dnes. Po vyučovaný strašne lialo a bola hrozná búrka.  Deti stáli pri budove školy pod strechov a čakali, kedy prídu pre nich rodičia   z autom. Teraz tam ostávali štyria kamaráti.  Artur, Sissy , Bobík a Ziggy.  Pred školu zastavilo modré auto. ,,Mamí!" volala Sissy a utekala k autu. Potom prišlo červené auto. To bola Bobíková mamička. ,,Ahoj mami." kričal Bobík a utekal k autu. ,,Boby, zapni si ten pršiplášť. Dostaneš zápal plúc" kázala mu mama. Teraz už tam zostali len Artur a Ziggy. ,,Možno tvoji rodičia na teba zabudli." povedal Ziggy. ,,Nie. idú od tety Mišky. Je to dosť ďaleko." Vysvetlil Artur. ,, Ak neprídu, budeš  sám v škole celú noc. A to má byť v noci hrozna búrka!" dobiedzal Ziggy ďalej. Artur len krútil hlavou. Zatrúbilo auto. ,,To je mamička. Smola, tak tu budeš úplne sám celú noc!" povedal Ziggy a bežal k autu. ,,Artur, volali mi tvoji rodiačia. Musia prespať u tvojej tety, predože sa im prepichla pneumatika. Budeš teda spať u nás. Budeš v izbe ss Ziggym."  hovorila Ziggyho mama Arturovi a pustila ho do auta.  Ziggy potichu skríkol. Teraz sa Artur dozvie, že, keď spí, musí mu svietiť svetlo. Búrka bola aj v noci. ,,Ziggyho pyžamo ti asi moc nesadne, ale to snáď nevadí." vravel Ziggyho otec Arturovi, keď si obliekol Ziggyho pyžamo.  Vyzeral v ňom smiešne. Nohavice mu padali na zem a ruky sa mu strácali v dlhočižných rukávoch. ,,Zuby mám vyčistené. A idem do postele. Dobrú noc mama." hovoril  Ziggy. ,,Artur tam už je." oznámila mu mama. Ziggy vošiel do izby a videl zapojené nočné svetielko. Pribehol k nemu, vzal ho a skočil do postele. ,,Čo to máš?" bol zvedavý Artur. ,,Nič." odvetil Ziggy.  ,,Za chrbátom. V ruke." povedal Artur. ,,Nemám nič v ruke. Pozri." Ziggy  ukázal prázdnu ruku. Lenže Artur  bol zvedavý, nuž si Ziggy musel niečo vymyslieť. ,,Toto? To je moja lampa na čítanie." ,,Ako tam dole čítaš?" vyzvedal sa ďalej Artur. ,,Takto." Ziggy položil lapmu k zásuvke , otvoril knihu a akože čítal. ,,To nie je moc pohodlné." odvetil Artur. ,,Pozri , ja moc nečítam. A teraz už spime." ,,Ziggy. nechal si tu svietiť svetlo." upozornil ho Artur. ,,Jej, to len tak, ty sa iste bojíš tmy!" tvrdil Ziggy a pomaly šiel zhasnúť svetlo. Opäť sa mu sníval hrozný sen. Bol  vnútri v lampičke. Všetci spolužiaci sa smiechom váľali na zemi. ,,AAAAAAAAAAAAAAAAA!" kričal Ziggy.  Dnu vošiel ocko. ,,Miláčik, zabudol si si zapojiť svetielko." povedal ocko a zapojil lampu. ,,Čo  sa deje?" pýtal sa rozospatý Artur. ,,Mám zlé sny, keď mi nesvieti lampička. Jasné?" Artur len zavzdychal a spal ďalej."  Na druhý deň poobede pršli pre Artura rodičia. Ziggy stál za oknom a  v predstavách už videl, ako sa mu spolužiaci smejú, Dokonca aj učiteľ sa smeichom válal po zemi.  Keď šli potom pondelok do školy, zatarasil Ziggy Arturovi cestu. ,,Radšej to nikomu nehovor!" kázal mu. ,, A čo?" pýtal sa Artur.  ,, A potom Spaidrmen prerazil stenu." začul Bobíka, ktorý práve kráčal s Majkou po chodníku. ,,Dobre. vyhral si. Všetko čo si praješ." povedal Ziggy a vzal Arturovi školskú tašku. 

,, Ponesiem ti tú tašku. Je ťažká. Uvoľnite miesto. Artur ide!" volal Ziggy na všetkých. Bobíik s Majkou len pokrútili hlavami.  ,, Ziggy" zavolal Artur, keď boli pri skrinke. ,, Čo si praješ, Artur? Kamarát,  pán môj?" zaujímal sa Ziggy, ako keby bol Artur princ. ,,Zggy." začal Artur a poobzeral sa ,,Ak si taký milý preto, aby som nikomu nepovedal, že sa bojíš tmy, tak buď v pohode."  Ziggy mu však neveril a slúžil mu ďalej. Na slovenčine pán učiteľ hovoril: ,,V piatok sme si prezradili, čoho sa bojíme. A dnes si povieme, čo robíme, aby sme strach prekonali." ,, Cintorínu sa bojím. Vždy, keď idem okolo ,tak si pískam." prezradila Janka. ,,Keď som nervózna, rozprávam sa so svojím zajacom Mikym." ozvala sa  Sissy. ,, A čo ty , Artur?" Artur mlčal. Ziggy si hovoril v duchu: ,,Keď to poviem, všetci sa mi budú smiať. keď to nepoviem, som jeho otrok po celý život. Čo mám robiť?" Napokon sa odhodlal. Jeho ruka vyletela do výšky. ,,Ja to poviem!"  Učiteľ nemal nič proti. ,,Bojím sa tmy a mám aj zlé sny. Ale keď mi svieti svetlo, tak spím pokojne." vysypal zo seba Ziggy. ,,Dobre, to je normálne." uistil ho učteľ. A nik sa mu nesmial.  Cez prestávku zašiel Ziggy za Arturom. ,, K tomu, ako som sa správal..." ,,To je v pohode. skočil mu do reči Artur. ,,Nie , to nie je v pohode! Zaplatil som ti za obed a kúpil koláč. To mi musíš vrátiť. A taktiež  tie cukríky, čo som ti dal mi zaplať. A požičal som ti lepidlo na vytvárnej a radil pri písomke"

A tak v tú noc aj v ostatné spal už Ziggy v pohode.