Nepočuteľná pieseň pre dva hlasy

...budem mať dom

v ňom veľa izieb

a v každej klavír

a celý život

bude sonátou

...v mojom dome

bude každá izba

inej farby

bude v nich

kopec kníh

uprostred

bude rásť strom

ním vyšplhám sa

na terasu

aby som videla

nebo

slnko

hviezdy

žiariace

pomedzi listy...

Ušla si od ľudí

aby si sa vracala

ako hudba

nenápadný motív melódie

sólistu XY

na klavíri sprevádzala...

Ani uprostred môjho

panelákového bytu

nerastie strom

veď

kto by mal čas

zametať

opadané sny