Anjel

  Stál tam, z časti zahalený tieňom. Vychutnával si krásnu letnú noc. Vietor mu rozfúkaval vlasy. Pri pohľade dole sa mu srdce rozbúšilo a takmer ho chytil závrat, no on bol odhodlaný. Cítil strach, no rovnako cítil slobodu, voľnosť a čoskoro už aj pokoj - pokoj od všetkých problémov, ktoré mu znepríjemňovali život. Po chrbte mu stekal studený osviežujúci pot.

„No tak dokážeš to... Stačí len jeden malý krok..." povzbudzoval sa v mysli.

  Zatvoril oči a bol definitívne rozhodnutí vykonať čin, ktorý ho „oslobodí". Zadržal dych, srdce mu búšilo ako nikdy pred tým, do tváre mu fúkal studený vietor, počul zvuky noci, zvuky ulice, počul svet, avšak čoskoro ho opustí a preto si ho ešte chvíľu vychutnával...

„Tak zbohom" povedal si

  Zdvihol nohu a v tom začul jedno rázne buchnutie. Chvíľu si myslel, že sa mu to len zdalo no v tom sa otočil a zazrel vysokú postavu, ktorá držala obrovskú knihu. Tvár mala skrytú v temnote.

„Ach prepáč, nechcel som ťa vyľakať pri tvojom osudovom kroku, ako to ty nazývaš..." ozvala sa postava sarkasticky a až záhadne pokojným tónom a pomaly sa približovala k chlapcovi.

„Kto si, a čo tu chceš?! Daj mi pokoj!" zreval chlapec.

  Muž sa nevkusne usmial: „Pokoj, teda o ten ti ide však?" opýtal sa a neustále sa blížil a kúsok po kúsku sa odkrýval z tieňa.

„Čo je to za idiota?!" pomyslel si v duchu chlapec.

„Idiot?... To nie je veľmi pekné oslovenie... Ach som ja ale hlupák zabudol som sa predstaviť..." opäť sa nevľúdne pousmial, „Som Gabriel, teší ma Erik!"

„Ako...Ako.." koktal Erik, pretože toto všetko nedokázal pochopiť. Kto je Gabriel, a čo chce? Najviac ho znepokojovala koľko toho o ňom vie a pri tom ho on vôbec nepozná, akoby mu čítal myšlienky!

„Znepokojuje ťa koľko toho o tebe viem? Teoreticky máš pravdu čiastočne ti čítam myšlienky, lenže to nie je všetko ja totiž viem všetko o tvojom živote, taktiež viem čo vykonáš zajtra, alebo aj o sekundu... Ja som totiž tvoj Anjel Strážni... Áno viem, že mi neveríš a myslíš si, že som blázon..." Gabriel vyšiel z tieňa a Erik mu dokonale videl do tváre, okrem jeho nevkusného habitu muž pôsobil úplne obyčajne - ako každý iný človek.

„To nie je pravda, to nemôže byť možné to musí byť nejaká halucinácia vyvolaná obrovským prívalom adrenalínu, alebo niečo také!" pomyslel si Erik.

„Ver tomu že nie je!" okamžite zareagoval Gabriel trochu podráždene. Akoby ho urážalo, že ho Erik nazval halucináciou. Muž sa teraz pootočil a začal okolo Erika prechádzať v kruhu.

„Ako.. Ako to robíš?"

„Vieš Erik každý človek ma svojho vlastného Strážneho Anjela a ja som bol pridelený tebe... Áno Anjeli by mali mať krídla, avšak ako by to vyzeralo keby som sa zjavil na Svete medzi ľuďmi s krídlami?" trápne sa zasmial, „Vieš nie každý človek svojho Anjela zazrie, väčšina ho nikdy v živote neuvidí... Strážni Anjeli totiž prichádzajú s nejakým účelom, s nejakou zámienkou..." neustále sa prechádzal okolo Erika, až mu to liezlo na nervy.

„Tak prečo si potom prišiel?" spýtal sa ho trochu smelšie. Gabriel náhle zastal a otočil sa smerom k chlapcovi.

„To je naozaj dobrá otázka! Ale myslím si, že odpoveď na ňu poznáš. Ako začať... Vieš, každý človek má nejaký osud" zatriasol s knihou ktorú už držal len v jednej ruke, „Každý má v sebe svojim spôsobom niečo výnimočné! Dokonca aj ty, a to si myslíš že existuješ zbytočne, no to sa mýliš! Dokonca aj taký násilník, či vrah vykoná vo svojom živote niečo dobré." Gabriel chytil Erika za plece a pokračoval, „ Ty Erik ty máš krásny dar, dar dobra, silu ktorá je najcennejšia si šľachetný a máš dobré srdce, to je najcennejšie. Takých ľudí je na tomto skazenom svete veľmi málo, a preto nezahoď svoj život." Anjel prvýkrát počas ich stretnutia otvoril knihu, ktorú držal v rukách a ukázal na prázdne stránky, „Vidíš to" Vidíš koľko prázdnych strán v Knihe Osudu ostalo? Vidíš koľko strán si ešte nezaplnil? Erik tvoj čas sa ešte nenaplnil, ty sa nemôžeš zabiť!"

„Takže si ma prišiel zachrániť?"

„Nie ja som k tebe prišiel prehovoriť - ja nemôžem ovplyvniť tvoj život. Anjeli sa zjavujú vtedy keď človek potrebuje ozajstnú pomoc, a ty ju potrebuješ!" Gabriel sa vztýčil v celej svojej výške „ Rozhodni sa sám zahoď svoj život, alebo zapĺňaj strany v tvojej Knihe Osudu. Druhú šancu už nedostaneš a druhý raz sa ti už nezjavím, druhý krát sa ti už zjaví Anjel Smrti, avšak rozhodnutie je na tebe!" otočil sa a vybral sa tým istým smerom akým prišiel „Rozhodnutie je len a len na tebe!" zopakoval a vkročil do tieňa.

  Erik sa ešte raz pozrel na jemne osvetlenú ulicu, avšak pri pohľade dolu už necítil rovnaký pocit ako pred chvíľou, už mu to nepripadalo ako výborný nápad, ale ako hlúposť. Otočil sa chcel niečo povedať Gabrielovi no jednoducho tam už nebol, zmizol na tom istom mieste na ktorom sa aj zjavil. Erik sa rozhodol otočil sa a vybral sa preč zo strechy. Na druhý deň sa prebudil ako znovuzrodený, už nevstával s depresívnym pocitom, ale jednoducho vstával šťastný. Začal sa na svet pozerať z úplne iného uhlu, a svet sa na neho začal taktiež pozerať úplne opačne ako pred tým. Erik bol v podstate rád, že v ten deň vyšiel na strechu paneláku, no nikdy nezabudne na stretnutie zo svojim Anjelom.