Jeden z nás

Ešte posledný pohľad z okna
odchádzam
už aj listy opadli
nemá zmysel ostať
tým čím som bol
pre niekoho
leto tiež mení tvár
pohodlne zapadám
so slnkom
sviečky hasnú
mám rád tmu
na stene rám
v zásuvke obraz
nič nie je v celku
cítiš nechuť
zmýlená v predstavách
podozrievať pravdu
nech lozí po kolenách
rozdávam nádej
na ňu som zabudol
čiernobiely kvet
záhony ľudí
jeden sa pozerá
tieň padol na chodník
ďalej si sníva
on nemá meno
pošliapem mu hrdosť
bude jedným z nás