Ja, a mnoho ďalších...

Žiarovka...

Povedala, že v jej živote som bol žiarovka...

Človek na povel...?

Človek na isté intervaly...

Človek, ktorý sa mohol jedného dňa spáliť...

Vypnúť, dohorieť... dosvietiť...

Bol som žiarovka...

Tá, ktorá osvetlila jej temné chvíle,

Tá, ktorú nepotrebovala cez denné radosti.

Bol som potreba...

Tá, ktorú kúpite už i v potravinách ako mimoriadny tovar,

Tú, ktorú kúpite i v stánku za pár centov...

Bol som žiarovka...

Bol som... pretože som dosvietil...

Vraj s vetrom to nemá nič spoločné,

Bol som ako krídla.

V temné nočné noci ma vytiahla, aby sa preletela,

Bol som odložený v skrini medzi svetrami...

Bol som ako krídla...

Na povyrazenie,

Zašitý v spodnej zásuvke s bielizňou.

To jediné som cítil.

Spaľujúcu vášeň jej tela, pri lete oblohou,

Neskonalý strach v skrini, že na mňa zabudla...

Že už v živote nerozprestriem svoje krídla...

Bol som ako krídla...

Tieň...

Jediný odtieň sivej farby, plávajúci po svete...

Kam kráča on kráčam i ja...

Áno, vymenili sme sa...

Bola môj tieň,

Tak nevýrazná,

Nepostrehnuteľná, ale potrebná...

Až keď vyšlo slnko, som si všimol, že tu nie je...

Nepotrebovala vtedy žiarovku,

Ani krídla na nočnú oblohu...

Bol to deň, keď ma nikto nepotreboval...