Luckine Buchtičky

                                             Luckiné buchtičky    

Bolo nádherné sobotné popoludnie.  S kuchyne Miškovej rodiny sa šírila krásna vôňa. Musela byť naozaj lákavá, lebo  Betty a  Miško sa odtrhli od svojho obľúbeného seriálu  SleepTown a bežali do kuchyne. ,,Čo to tu tak vonia?" opýtali sa ocka.   ,,Pečiem dobroty na Slávnosť čučoriedok. Najväčšiu slávnosť v meste." Odvetil ocko. ,,Je vačšia než vianoce?  Bude veľký sprievod a  karneval ako na Haloween? A bude aj väčší ohňostroj ako na nový rok?" vyzvedala sa Betty. ,,No je to najväčší sviatok tento mesiac." Povedal otec. To však Betty nestačilo a tak zašla za babkou. ,,Čo je to tá Čučoriedková slávnosť?" spýtala sa jej. Babka vzala album s fotkami a posadila sa s  vnučkou na gauč. ,,Slávnosť čučoriedok bol najobľúbenejší sviatok tvojho ocka. V anjelskom parku bola veľká slávnosť.  Boli tam speváci, bol ohňostroj a konala sa aj súťaž o najchutnejší  čučoriedkový dezert" hovorila babka a ukazovala Betty fotky. ,,A nakoniec môžeš spapať toľko čučoriedok, koĽko chceš." Dodala ešte. ,,Jej, a mám rada čučoriedky?" pýtala sa Betty. ,,Samozrejme.  Čo si nespomínaš  na minulý rok? myslím ,že tu si to niekto nádherne užíval." Smiala sa babička a ukázala Betty fotku, na ktorej bolo malé dievčatko celé špinavé od čučoriedok.

Na druhý deň išiel  Miško so štyrmi kamarátmi Herrym, Gerrym, Luckou a  Bibi do cukrárne.  ,,Môj ocko včera piekol koláče na čučoriedkovú slávnosť. Piekli niečo ja vaši rodičia?" Chválil sa Miško. ,,Čože? To bude opäť tá čučoriedková slávnosť?" vykríkla Lucka.  ,,Áno. už zajtra." odpovedal Herry. ,,Ale nie!" skríkla Lucka a ušla. ,,Lucka určite nemá rada čučoriedky." myslel si Miško. ,,Nie. má ich rada. Minule však vyhrala súťaž o najlepší  čučoriedkový dezert. lenže ostatní súťažiaci sa hnevali a hovorili, že vyhrala len preto ,že jej ocko bol v porote. A teraz chce dokázať, že vyhrala právom. Nie preto ,že jej otec je slávny spevák." rozprávala Luckina najlepšia kamarátka Bibi. ,, a čo keby sme jej išli pomôcť?" napadlo Miškovi. Všetci súhlasili a utekali za Luckou

Lucka bola v kuchini a sedela za stolom. ,,Ahoj Lucka máš pre nás niečo dobré?" opýtal sa maškrtník Gerry. ,,Nič. nemôžem vymyslieť  dobrý recept." povedala utrápene Lucka. ,, A z čím si sa prihlásila minule?" opýtal sa  Miško. ,,proste som urobila  maslové buchtičky a dala do nich čučoriedky." odpovedala smutná Lucka. ,,nebuď smutná, Lucka. my ti pomôžeme. veď od toho sú kamaráti." upokojovala ju Bibi.  ,,Milujem jahody. Čo tam pridať jahody?" navrhol Gerry a hodil do pripraveného cesta jahody. A tak každý pridal to, čo mal rád. Bibi dala oriešky, Miško  čokoládu a Herry ríbezle. A všetci sa smiali, pretože to pokladali za hru. , Máte pravdu, kamaráti. prečo si s tým robím toľké starosti? Tak, poďme von." povedala Lucka. A kamaráti boli radi ,že pomohli kamarátke.

Keď prišla Lucka podvečer domov. na stole v kuchini stál tanier plný buchtičiek. ,,Kedy ste to upiekli?" spýtala sa pani ,ktorá im varila.  

,,To si upiekla ty s kamarátmi." odvetila jej teta. ,,To bola len hra. vyhoďte ich." povedala Lucka. pani teda tanierik zobrala a kráčala ku koši. Lucka si vzala jednu buchtičku a ochutnala. Počkajte! sú naprosto vynikajúce!"  chválila buchtičky a rozhodla sa, že ich vezme na súťaž.

Nadišiel deň slávnosti. V anjelskom parku bolo veľa detí i dospelých.  Klaun predával balóniky v tvare čučoriedok,  speváci spievali pesničky o čučoriedkach.  Miško a jeho kamaráti stáli pred cukrárňou kde sa konala súťaž o najchutnejší dezert. ,,A tento rok, opäť vyhráva, toto dievča menom Lucka." oznámila milá teta a podala natešenej Lucke cenu. ,,Gratulujeme Ti Lucka." blahoželali jej kamaráti. ,,nech sa páči. ochutnajte." Teta im ponúkla buchtičky. ,,Mňam sú výborné . tak predsa sa ti len podarili." chválil Lucku. Ani vo sne ich nenapadlo, že sú to tie isté buchtičky, čo robili spolu.

,,Miško! V novinách je recept Luckiných buchtičiek!" hovorila mu mama na druhý deň pri obede. ,,jahody, oriešky..." čítala. ,,Ale to sme piekli všetci spolu." spomenul si Miško a zobral noviny. ,,Vôbec sa tu nepíše ako to vymyslela. ona nás vynechala!" zľakol sa Miško a bežal von. Cely zadychčaní prišiel do ich domčeka na strome.  Sedeli tma už aj Bibi a Herry. vyzerali sklamane. Aj oni čítali článok v novinách. Vo dverách sa objavil Gerry. ,,Ahojte, čítali ste noviny? Tomu nebudete veriť.  Na budúci mesiac tu bude cirkus!" hrdo im oznamoval. ,,prečítaj si radšej toto." povedala nahnevane aj sklamane Bibi a podala mu stranu  s novín. Gerry si ju prečítal, pokrčil ju a skríkol: ,, jahody som tam dal ja! Bezo mňa by tam neboli žiadne jahody! Idem za Luckou a poviem jej to!" A tak sa všetci štyria vybrali za Luckou. Tá však nebola doma. ,,Je u fotografa kvôli obrázku na obal." oznámila im Luckina mama. ,,Na obal?" zvolali  všetci naraz. ,,Áno Lucka sa dohodla  z jedným cukrárom ,že ich bude predávať." odvetila  Luckina mama a zavrela dvere. Sadli si na lavičku a čakali. keď zbadali Lucku pribehli k nej a  Gerry sa jej postavil do cesty. ,,Stoj. A opovaž sa pohnúť.  Jahody som dal ja!" kričal. ,,presne tak. Prispeli sme vyše polovicu všetkých prísad!" doložil  Herry. ,,Tak dobre. Ale ja som sa prihlásila a bolo to v mojej kuchini. vy len žiarlite!"  vychvaľovala sa  Lucka a pyšne odkráčala k svojmu domu. Kamaráti tam ostali bezradne stáť. ,,myslela som si ,že je kamarátka. To som sa ale splietla." zamrlala smutne Bibi. Potom sa spoločne pobrali do svojho domčeka.

,,Ps, ako keby som nevedela vyhrať bez iných. Upečte ďalšie sušienky!" rozkázala Lucka kuchárke. ,,Rada. Lenčo budem mi dáš recept." povedala teta s úsmevom. ,,Recept?  Ja ho nemám zapísaný, ale site si spomeniem." hovorila Lucka. A rozmýšľala.  Pokúšala sa piecť buchtičky sama, pridávala do nich rôzne ovocie, ale vždy boli hnusné.

Jej priatelia zatiaľ sedeli v domčeku a písali niečo na papier. ,,Tak. to je náš recept. teraz si budeme piecť vlastné buchtičky a ukážeme tej podvodnici." vravela Bibi. ,,Ahojte. dali by ste mi prosím recept?"" začuli známy hlas. Vo dverách sa zjavila Luckina hlava. ,,prečo si ich neurobíš sama?" pokrčila nosom Bibi. ,,Mrzí ma, že som vás podviedla. len my dajte ten recept." prosila ich Lucka. Miško jej ho podal.  Lucka ho schmatla a bez poďakovania odišla. kamaráti boli veľmi, veľmi smutní. ,,Už nebude chodiť do cukrárne. Mal by som zlý pocit, keby som videl, ako predávajú naše buchtičky." Vravel smutne Herry v sobotu popoludní. z dverí cukrárne vybehla Lucka. V ruke držala žlté vrecko. ,,Počkajte. Dám vám prvé vrecko buchtičiek."

,,Nechaj si ich! Nechcem ich ani vidieť Daj nám pokoj. my sa už s tebou nechceme kamarátiť   Ty hnusná podvodnica!" kričal po nej Gerry.  ,,No tak, Gerry!" upozornil ho Miško a pokračoval: ,, pozri. na vrecku je napísané Lucka a kamaráti."  ,, Tak ti už došlo, že kamaráti a pravda sú dôležitejšie ako výhra?"  opýtala sa Bibi.  Lucka sklonila hlavu a zahanbene riekla: ,, Áno, už to chápem. Rozprávali sme sa o tom s mamou a ona mi všetko vysvetlila. prepáčte, kamaráti." Vtom sa rozplakala. ,,vy sa už so mnou nechcete kamarátiť." vzlilkala. ,,Prepáč, čo som ti povedal. tak kamaráti? " upokojoval ju Gerry a podával jej ruku. ,,Kamaráti navždy!" zvolali všetci. A tak už budúci mesiac sa objavili v obchodoch nové buchtičky. A na obale bolo päť  malých pekárov a najlepších kamarátov.