Piatok

Kráča si ulicou,
hrá teplom i zimou,
kútmi s jesennou špinou...
Zeleno-zlaté listy plesnivo voňajú.
Ľudia unáhlení,
z roboty či na kávu,
je piatok, slnečný piatok...
Prázdnotou zíva kopa mestských zastávok,
Všetko ide domov, už je piatok...
Jesenné slnko žiari na domy,
Svieti, blýska na strechy,
Ľudské živé kamery,
Sledujú piatok, ach ten pokojný piatok.
Decká už kreslia si na steny,
Na múry i na plechy,
Jeseň sa púšťa leta, víkend stojí si za rohom.
Drevené stoly v centre mesta,
V centre zhonu, v centre malého mesta...
Na stoloch kopa listov, kopa zlatého lístia,
Vtáci už večer znova pištia, poletujú, veselo si kričia.
Ach náš piatok, dokonalý piatok...
Kaviarne v centre,
Na kávičku v meste,
Snažia sa splašiť v piatkový podvečer,
Ľudí z práce v malom, v malom meste...
Zhon týždňa vo večernom teple stráca sa, pomaly mizne,
Ach ten piatok nášho, nášho mesta...
Drevo bez farby, drevo suché,
Pri koreňoch farebné listy,
V jednej veľkej, smiešnej kope.
Štrngajú kľúče, mláti kasa,
Každý za tým svojim obzerá sa,
Ach ten piatok, kapučínový piatok...
Cigareta na zemi,
Zažltnutom špinavom obrubníku zhasína,
Dymí, v piatkový večer dohára.
Kúsok odtiaľ popolník bez popola,
Studené espreso tuhne na dlážke bez pohára.
Ruka doma sadá si na kreslo,
A už len spánok.
Ach piatkový spánok, ach ten piatok...
Chuť žiť mladých, všade ľudia,
Doma už nespia, doma sa nudia.
Nepočuť mobil, stráca sa zhon,
Všetkých ťahá na kávu von,
Večernú kávu, ach večernú, horúcu kávu...
Pokoj, ticho, z okien šumí telka,
Z okien šumí smiech,
Ostať v tento piatok doma,
Ostať by bol hriech.
Úsmevy všade, piatkový večer,
Ten slobodný, tichý večerný večer...
Káva prúdom tečie, z kaviarní sa dymí,
Padol posledný list konára,
Jesennému piatku nesmelo kostolná veža zvoní,
Polnoc...
Zima, jemná zima je na koni.
Ach ten piatok, posledný jesenný piatok...