Dvaja

Spisovateľ/ka: Ratko | Vložené dňa: 29. apríla 2009
http://citanie.madness.sk/view-22110.php

Bolo to vlhké. A v také horúce popoludnie aj príjemne osviežujúce, avšak keby bola zima, jeho bozky by boli dozaista úžasne teplé. Všetky vnemy sa totiž museli podriadiť hlavnému pocitu : bolo to veľmi príjemné.

            V Mariánovom objatí sa Lucia ocitla sčista-jasna, ani sama nepostrehla, kedy ju to vlastne chytil okolo pása a privinul k sebe. Do ucha jej pritom šepkal také krásne veci - ako ho jeho správanie veľmi mrzí, ako ju má v skutočnosti veľmi rád, ako túži, aby sa už nikdy nepustili. Povýšenecký a posmešný výraz, ktorý na ňom tak dobre poznala, z Mariánovej tváre celkom vymizol. Bol nežný, krásny... úžasný! Sama by si to nikdy nedokázala vysniť lepšie. V tej chvíli cítila, akoby sa život za ňou rýchlo pominul, ona ho predbehla a už si užívala nebo. Tú chvíľu chcela predĺžiť na večnosť. A možno by sa naozaj tak skoro neskončila, keby ju neprebralo hlasné otcovo chrápanie.

            Na okamih zmätene trepotala očami po izbe, potom sa otočila a so slzami sa vyspovedala svojmu najdôvernejšiemu priateľovi. Vankúšu.

 

***

            Ten trápny šašo pred tabuľou čosi vzrušene bľabotal o akejsi „úúúžasnej" teórii, potom tam niečo načarbal a celý sa pritom zašpinil od kriedy. Dnes si ho však naozaj nik nevšímal. Ani len Lucia, ktorá si vždy zaznačuje každé profesorovo slovo a dôležité vzorce obťahuje farebným perom. A nebolo tomu tak preto, že bol piatok. Piatky ju aj tak nikdy nevzrušovali o nič viac než štvrtky, stredy či pondelky. Víkendy sú predsa aj tak len dva dni na samostatné učenie. Aspoň v Luciinej terminológii.

            Do školy dnes prišla mimoriadne upravená. Ráno zvyčajne nezabíja čas pred zrkadlom a radšej si niečo zopakuje do školy, ale v mysli sa jej stále zjavovali tie strapaté panie so šatkami okolo hlavy a gigantickými náušnicami, ktoré v inzerátoch tvrdili, že dokážu vyložiť sny. Na pochopenie svojho sna však nepotrebovala žiadne „vnútorné oko" alebo iné nezmy... no, nazvime to dary. Celkom dobre si vedela predstaviť, čo jej chcel sen o dnešku povedať, preto toľko času z krátkeho rána v kúpeľni.

            Namiesto uznania a obdivu ju však v škole čakala klasika : ??? „Si sa zbláznila, Luca, či čo?" „Hej, Katka, už si ju videla?" „Ty naša princeznička..." Nič z toho ju už nedokázalo vyviesť z miery. Zvykla si totiž na to, že ak je niekto múdry, šikovný, perfektný... tak mu ostatný závidia. A tie tri prídavné mená si dookola opakovala za zaťatými zubami.

            Zo školy kráčala ako obyčajne - hoci sa ubezpečovala, že sama nie je, že vždy je s ňou predsa samota, cítila sa mizerne. Cítila sa, akoby jej dal niekto najprv ovoňať najúžasnejšie jedlá na svete a potom jej strčil hlavu do hnoja. Marián si ju po celý deň nevšímal, dokonca si od nej ani len nevypýtal vreckovku, čo robí každý deň, keď je chorý. V duchu preklínala všetky tie svinstvá a fialový lak s riasenkou zo všetkého najviac. Už nikdy, nikdy, nikdy nebude taká Lucia, ktorá sa chce páčiť. Nikdy! Byť strapatou bifľoškou je omnoho... ušľachtilejšie. To je to správne slovo.

            Keď sa približovala k domu, kopali do nej tisíce hlasov. Jeden hovoril, že najprv sa má doma vyzvracať. Druhý, že sa má ísť hneď vyplakať a všetko určite prejde. Tretí ju presviedčal, že to nepomôže a dobré bude pripraviť si teplý kúpeľ a žiletku. Avšak zvíťazil celkom iný. Pragmatik. Ako prvé si musí z topánok oškrabať psie... exkrementy, do ktorých ju zaborili jej úvahy.   

 

***

Len čo otvorila dvere a zhodila bundu, zbadala ju. Stála oproti v plnej nádhere. Stála oproti a čumela na ňu, akoby sa ani nepoznali. Akoby Lucia odomkla celkom nesprávne dvere a drzo narušila jej pokoj. V očiach oboch dievčat sa však okamžite rozhorel plameň, ktorý ich pohľady spojil a nedovolil im rozdeliť sa. Luciino obočie pomaly oťažievalo a padalo jej do očí.

            „Čo chceš?" vyštekla Lucia. Odpovede sa však nedočkala. Teda ak za odpoveď nepovažujeme potichu stisnutú päsť. „Čo - o - do - mňa - CHCEŠ !" spýtala sa opäť, pričom intonáciu opytovacej vety premohol doposiaľ potláčaný výkričník. „Mám ešte niečo, čo si mi nezobrala? Túžiš po niečom, čo si v mojom posratom živote ešte nestihla zničiť? Čo do pekla chceš?!" vytláčala Lucia krv z pier, akoby sa snažila zakryť takmer polámané zuby. Z hrude sa jej po celom tele roznášali vibrácie a na niektorých miestach pulzovali v žilách. Zmocnili sa každého jej slova, každého pohybu, každučkej myšlienky. Stála na mieste a chvela sa, ako keď vychádzame zo sprchy do studenej kúpeľne. A na pokožke jej poskakovali takmer rovnako veľké kvapky. Odpovede sa stále nedočkala.

            „Ty prekliata ignorantka! Nepozeraj tak na mňa, nie, nevyhrala si!!" vrešťala a už-už sa zahnala rukou. Na okamih však zvíťazilo ticho. Lucia hlboko dýchala a jej nočná mora oproti v sebe dusila smiech. Vedela, že sa jej smeje. Vedela, že ju nenávidí, že ju túži celkom zničiť a podráždenosť len hrá, aby Luciu vyprovokovala. Na to sa jej už úplne zmocnili vibrácie, ktoré do nej medzičasom napumpovali konské dávky energie a v na prasknutie plnej hlave sa jej pred očami stále smiali tie známe tváre.

            Keď celkom stratila prehľad o tom, čo robí, zahnala sa a z plnej sily jej jednu vrazila. A potom ďalšiu. A ďalšiu. Doposiaľ nikoho tak surovo nemlátila. Doposiaľ nikoho tak surovo nenávidela. Zakrvavenými päsťami ju zúrivo tĺkla a vykrikovala pri tom také slová, aké síce veľakrát počula, ale nikdy nevyslovila. Šialene trieskala a trieskala svojimi na franforce dorezanými rukami,  až pokým rám zrkadla neopustili aj posledné črepy.

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
..zaver ze sa nenavidi a mlati sa v zrkadle trosku "pseudoschizofrenicky" naviac som ho uz parkrat kdesi cital. styl miestami dost taky.. teenage? ako by som to povedal hmm, pasaze s bifloskou, tie poznamky tych okolitych studentov, druha veta krkojazykolomna :) "Zo školy kráčala ako obyčajne - hoci sa ubezpečovala, že sama nie je, že vždy je s ňou predsa samota, cítila sa mizerne. " - klise.. :) ale od polovice si sa s tym pisanim trosku "rozbehol" mam taky pocit. "Ten trápny šašo pred tabuľou čosi vzrušene bľabotal o akejsi „úúúžasnej" teórii, potom tam niečo načarbal a celý sa pritom zašpinil od kriedy. Dnes si ho však naozaj nik nevšímal." aj toto mi znie tak nejak akoze rebelsky alebo co. no snad som neodradil, alebo nieco podobne, proste pis, filtruj cez sito vsetky otrepane frazy :-) mne sa nepacilo.  
Spisovateľ/AutorAndrej Nejaký Pridané dňa29. apríla 2009 22:52:19
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8