žiadny názov ešte nemám
http://citanie.madness.sk/view-22145.php
Na papier píšem
nečistými rukami
hriešne myšlienky
Vo tme poškvrňujú belobu
moje slová
Keď Naňho pomyslím
ležiac v červenej posteli
celú ma pohlcuje hrôza
Strachom spútaná myseľ
zabúda na západ Slnka
a nedúfa... neverí
že môže vyjsť znova
Preto!
Na zem zhadzujem
krvavé pierko
symbol radosti
Spomínam...
Perverzný učiteľ píše
nezmazateľnou fixkou
a ja som uchvátená
jeho výkladom
No netrvá to dlho
nemôže...
Jeho reči ma spútavajú
členky, zápästie...
Hm.... ako k modlitbe
ktorú som odvrhla
pre zelený med
Ako to bolo?
Otče náš...
Odpusť nám...
Mne! Mne odpusť!
Ako i my odpúšťame...
Nechala som sa zlákať
sladkými rečami na pár kúskov...
papiera
Svojím vinníkom...
sama si ním som