Muž a strom

Spisovateľ/ka: Cúza | Vložené dňa: 13. mája 2009
http://citanie.madness.sk/view-22399.php
Muž a strom


Život je už niekde inde, odtiaľto odišiel. Pomyslel si keď schádzal dolu na dvor
po vyšúchaných kamenných schodoch. Slnko pražilo a zalievalo holé hlavy mužov slanými pramienkami potu. Prvé, čo ucítil, bola horúčava a všadeprítomný prach, ktorý sa mu už skoro dvadsať rokov vpíjal do kože a vypĺňal vrásky okolo jeho modrých očí.
Tie oči, ach, tie oči si odniesli viac utrpenia ako hociktorý úd jeho tela. Kým slúžili. Neslúžia. Vraj niečo napadlo pitnú vodu a v priebehu jediného týždňa ho to pripravilo o zrak. Neplakal. Zabudol, ako vyzerajú slzy, zabudol, ako chutia a dokonca zabudol ako stekajú
po pokožke a padajú na piesčitú zem, po ktorej sa teraz plahočil krížom cez celý dvor obohnaný
štyrmi múrmi.
Ukryl sa do tieňa pod starý blok, ktorý používali ostatní len na utápanie žiaľu - ak si naňho ešte pamätali. Sedával tam vždy a predstavoval si, ako vidí všetko čo sa deje. Tak, ako kedysi. Lenže dnes nič nebolo tak, ako predtým. Vzduch nasával širokými nozdrami, vťahoval ho hlboko do pľúc až kým sa dokonale nerozložil v jeho vnútri. V tom hlbokom nádychu našiel strach. Strach mužov všade navôkol. Strach trestancov bez svedomia, strach tých nevinných i tých viac nevinných. Avšak ponad múry Bastingtonskej väznice prenikal zápach iného strachu. Strachu
pred niečím horším, o čom nikto navôkol ešte nič netušil. Tento zápach strachu ho prekvapil avšak na sebe to dal poznať len jediným nepatrným pohybom. Naklonil hlavu a privrel slepé oči.
Nech príde, čo príde, on je tu a nesmie cítiť strach. Rovnako ho nemohol cítiť skoro dvadsať rokov. Dvadsať dlhých rokov na najpustejšom ostrove života umierajúcich, beznádejných zatratencov.
V srdci púšte, ktorej meno nikto nepozná. V srdci púšte, o ktorej nikto živý nevie. Tí čo o nej vedeli, boli mŕtvi hneď, ako sem zavítali. Stratení...
Široko ďaleko, hádam ani v najväčších hĺbkach našej planéty človek nenájde pekelnejšie miesto. Žiadna živá stráž, žiaden alarm, poplach ani pravidlá. V tom mŕtvom tichu len občas pípne kamera. Ak by sa niekto pokúsil ujsť, umrel by skôr, ako by prekročil hranice púšte. Jej hranice aj tak nikto nepoznal. Tí štyria, čo sa tu objavili za posledné dve desaťročia, nič netušili. Jednoducho tu boli. Prekročiť hranice púšte... Nemožné je vôbec prekročiť hranice tohto pekla. Zopár z nás sa
o to už pokúsilo. Nepekný pohľad na ich zohavené telá dotrhané tlakovou vlnou, váľajúce sa
v prachu. Aj to, čo z nich zostane, tí bezohľadnejší bez náznaku úcty zožerú. Niekedy sa ruvú
o kúsok ľudského mäsa aj hodiny. Ako zver. Keď pri tom niekto zahynie, je to výhodné. Viac mäsa pre víťaza.
On však nikdy nemal záujem o mäso. Jeho strava spočívala v kúsku rozdrvenej kôry
zo stromu, ktorý si sám vypestoval. Nikto o ňom nevedel a dokonca aj on sám si len predstavoval, ako vyzerá. Bol zasadený za blokom, nalepenom na zadnej stene tejto mŕtvej osady. Nikto sa tam neodvažoval. Byť kúsok od múru znamenalo riskovať detonáciu. Ťažko povedať čo sa však dalo privítať viac. Hniť v prachu zaživa alebo sa rozkladať v žalúdku spoluväzňov. Tu si človek nemohol byť istý ničím. Dokonca ani tým, či je to, čo vidí, skutočné. On si istý bol. Ten strom je skutočný. Ani nevedel, ako sa to stalo, keď sa jedného dňa - bolo to asi po piatich pekelných rokoch prežitých v tichu - usadil znova do svojho tieňa k starému bloku. Len tak mimovoľne šmátral
v kamení, keď ucítil niečo oblé. Niečo, čo mu jeho ruku nedokázalo dorezať ani inak znetvoriť. Pozrel sa nadol a uvidel niečo, čo preňho znamenalo viac, ako hocijaký iný objav v celom tomto svete umierajúcich. Semeno akejsi rastliny sa tam záhadne zjavilo a ani po prekvapenom privretí očí nezmizlo. Farbu malo zelenú. Jasnú zelenú. Táto farba bola to najjasnejšie, na čo si pamätá zo života predtým. V hlave ho napadlo slovo. Lesy... Ešte nevedel. čo to znamená, ale vtedy pocítil na tvári svoj prvý úsmev a prvýkrát sa cítil v tejto Bohom zabudnutej vriacej jame voľný. Voľný...
V ten večer išiel spať neskoro. Slnko tu však svietilo bez prestania a lúčmi neúnavne rozpaľovalo každú časticu prachu v celom areáli. Jeho modré oči, hlboko vsadené do vyziabnutej tváre, zablúdili až k zmyslu jeho života. Držiac ten zelený zázrak v dlani zaspal. Ráno sa mu oči otvorili, boli však prázdne a už nikdy nevidel... Netušil, či to tak má byť či nie, jednoducho to prijal ako fakt, realitu. Tu ľuďom ani nič iné neostávalo.
Nezvyknutý na túto novú formu mučenia vrážal do všetkého ,až kým sa neposadil a nezačal načúvať ostatným zmyslom, ktoré ho zaviedli von. Vtedy sa prvý krát nadýchol zhlboka a pri zadnom múre ucítil... Vlhkosť? Chlad? Nevedel...
Pomaly sa presunul k zadnej stene, pretlačil sa škárou (trhlinou), o ktorej nik nemal potuchy. Semeno mu vypadlo z dlane, keď ucítil náhly príval pachov. Zvratky, močovina a strávené zvyšky potravy všetkých väzňov. Tie pachy poznal, no nikdy sa s nimi nestretol na jednom jedinom mieste. Kde sa tu vzali?! Semienko už nenašiel, ale aj napriek tomu sa sem často vracal a trávil tu veľa času. Čas bolo totiž to jediné, čoho tu mali nadbytok.
Ako ten čas plynul, začal vnímať na tomto mieste niečo nové. Zo začiatku to bol len šepot, ktorý neskôr prerastal do slabého šelestu ako keby sa týmto miestom začal preháňať vánok, neskôr silnel, až nabral silu mocného orkánu, ktorý tlačil na jeho vedomie a prekrýval všetko, čo zmyslami vnímal doteraz. Bolo to živé a snažilo sa zo všetkých síl vzdorovať nechutne krutým podmienkam v púšti. Takto vyrástol jeho strom, jediný spoločník, s ktorým trávil všetok svoj čas, keď nespal alebo nepočúval trasúcu sa okolitú zem a nevdychoval pachy okolia. Tento strom bol múdry a bol preňho všetkým. Dal by zaň život. Aj tak nemal žiadnu cenu... Žiadnu? Tento nový život, o ktorom nikto nevedel, sa stal jeho životnou láskou. Prvým milencom, obživou a kúskom slobody. Jediným kúskom slobody, ktorá preňho existovala. Začal sa cítiť silnejší, ako všetci ktorých doteraz poznal...

Spisovateľov komentár k príspevku

Má pokračovanie


Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8