Cigánska harmonika v električke

Spisovateľ/ka: Michal Liba | Vložené dňa: 15. mája 2009
http://citanie.madness.sk/view-22443.php
Presne o šiestej hodine ráno Peter Gazdík vstane, vyčistí si zuby, prepláchne tvár a odprevadí deti do škôlky. Všetky úlohy vykoná automaticky a dôsledne, napriek tomu že nepovie ani slovo. Je príliš unavený. Ženu Evu mu pred rokom zrazil dôsledný šofér na priechode pre chodcov. Dvakrát. Druhýkrát, keď cúval. Peter Gazdík pozrie na svoju vráskavú tvár na skle. Až teraz si uvedomí, že sa nachádza v električke, a že ide do práce. Hromadný spoj s číslom 4 smeruje do centra. Peter Gazdik hlasno zívne a doširoka roztvorí papuľu. Babička sediaca pred ním polohlasne zamrmle:"Nevychovanec." V električke je zopár ľudí a všetci civia do prázdna. Mladík stojaci obďaleč počúva mp3 prehrávač. Peter Gazdík vytiahne z brašne obložený rožok a s chuťou sa zahryzne. Takmer sa zadávi, keď na ďalšej zastávke do vozňa nastúpi cigánske chlapča s harmonikou a začne vyhrávať.

"Čo tomá znamenať," pomyslí si hneď Peter Gazdík. Babka pred ním už z peňaženky pohotovo vyťahuje mince. Cigánske chlapča zahrá dve sloky, potom začne obiehať osadenstvo v električke. Peter Gazdík nacapí tvár na sklo a snaží sa predstierať, že spí. Róm urobí kolečko a už viac nezahrá. Čakáv rohu vozňa naďalšiu zastávku, kde vystúpi. Peter Gazdík ho pozoruje ako odchádza. Myslí si svoje. Babka sa k nemu otočí spohmrúrnou tvárou a rypne doňho.

"Vy ste obyčajný chrapúň. Nemáte srdce," vyčita mu.

"Čože?!" zháči sa Peter Gazdík.

"Čo ste vy za človeka?" babka sa zdvihne, zastoná a odcupká na druhú stranu vozňa.

"Ja sám by som potreboval," snaží sa jej vysvetliť, ale vidí, že je to márne. Babka je zarytá kresťanka. Začne ho svrbiť svedomie. Ozaj mohol niečo dať. Veď nie je netvor. Vie ako je zle. Finančná kríza a tak. Treba si pomáhať. Ale kto pomôže jemu, opáči zas z druhej strany. To aj ja môžem zobrať decká do ulice a žobrať s nimi. Ale však to je zneužívanie, to je obyčajné citové vydieranie. To by predsa nikto nemohol urobiť. A zas pomyslí na to cigánske chlapča a uvažuje, že mu mohol dať aspoň dvadsať centov. Napokon decko sa snaží, zahrá čosi, nie je to len pasívne žobranie. Ale, ach jaj, Peter Gazdík mávne rukou a doje rožok, ktorý mu však už vôbec nechutí.

O štvrtej sa Peter Gazdík vracia domov tým istým spojom. Je strhaný. Dnes bol náročný deň. Stavali vysokú konštrukciu a ťažký materiál museli nanosiť až na šieste poschodie po schodoch, lebo výťahy bohvie prečo nefungovali. Sedí na zadku a nemá v úmysle vyhovieť spoločenskej etike a pustiť staršieho sadnúť si.

"Ja tiež robím, makám jak pes. Takisto som unavený a nevládzem. Snáď mám rovnaké právo sedieť," presvedčuje sa, ale márne. Ľudia so svedomím to majú vždy najhoršie. Z horlivej úvahy vytrhne ho podobná scéna ako z dnešného rána. No tentoraz do električky nastúpi ramenatý cigán s harmonikou a s ním malý drobizg, zrejme syn, ktorý dozaista nemá viac ako osem rokov.

Ľudia začnú vyťahovať mince. Davová psychóza? Peter Gazdík je znechutený. Odrazu pocíti strašnú zlosť. Drobizg obieha s plastovým téglikom a vyberá mýto či čo. Peter Gazdík vybuchne a zareve: "Tak dosť!" Dvaja pri ňom odskočia ihneď nabok a Peter Gazdík, robotník, prebíja sa davom, a všetci poslušne ustupujú. Cestou schmatne drobizg za ucho a ťahá ho za sebou. Keď sa ocitne pred ramenatým Rómom, preklaje ho zrakom.

"To je váš syn?!" zahučí naňho.

"Neblázni, gadžo," zasmeje sa silný Róm.

"Vlastné decko takto, takto vláčiť a zneužívať? Čo ste vy za otca!" Petrovi Gazdíkovi lietaju sliny z úst, až si Róm musí pretrieť tvár. Snaží samu zobrať harmoniku, ale muž je silnejší. Okolo stojaci ľudia nechápu. Zízajú bez slova. Električka zastane a z kupé vykročí vodič. Jeho tieň je väčší než on sám, napriek tomu nestráca potrebný stupeň autority.

"Čo sa tu deje?" zahromží. "Toto je moja električka," s tyčou v ruke, ktorou napravuje koľaje smeruje priamo do jadra scény.

"Kto to začal?" očami gúľa od Petra Gazdíka, ktorý stále drží drobizga za ucho, k ramenatému Rómovi.

Obaja Rómovia a väčšina cestujúcich ukáže prstom na Petra Gazdíka. "A von," rozkáže vodič. Mnohí súhlasne prikývnu.

"Počkať ľudia!" Peter Gazdík pustí chlapca a obráti sa k ľudu, k svojim druhom, statočne pracujúcim občanom. Keby tam bola tribúna, vystúpil by na ňu, takto len priamo z očí do očí hypnoticky rozoprával svoju pravdu.

"Rozdávať radosť je priroritou v dnešných ťažkých časoch, uznávam," začne a všetci zmĺknu. Mnohí si dajú z uší dole sluchadlá svojich prehrávačov.

"Politici sa hádajú v telke a obviňujú sa navzájom. Čudujem sa priatelia, že majú čas, že naozaj majú čas sa hádať, keď denne prichádzajú o prácu stovky ľudí..."

Dve starenky pri ňom uznanlivo prikývnu: "Je to komunista."

Róm pocíti túžbu zahrať nejakú bojovnú pieseň, ale potom si to rozmyslí. Stále nechápe, o čo tomuto chlapovi ide.

"Ale viete prečo je tomu tak?" Peter Gazdík preskenuje svoje obecenstvo. "Lebo im nehrozí, že prídu o prácu, nemusia sa báť, že ich decká doma budú hladovať. Dočerta, čo sme to za národ, že im toto dovolíme. Ak je toto demokracia, tak nech si ju strčia viete kam...."

Strarenky sa na seba opäť lišiacky pozrú.

"Toto hlupáctvo slovenské. Pokorne všetko znáša. Ako sme sa k tomuto dopracovali?! Ako?!" Peter Gazdík sa nadýchne.

"Nech žije Che Guevara!" zareve niekto zozadu, ale už sa neozve.

Všetci naňho hypnoticky hľadia, čakajú, pohľadmi ho prosia, vyzývajú nech pokračuje, ale Peter Gazdík už nemá, čo povedať. Príliš sa unavil a je mu zle.

To je všetko? začnú ľudia šomrať.

"Áno, to je všetko," vycíti náladu ľudí. Napokon ho vodič vyvedie z električky. Sklamane naňho pozrie a povie: "Škoda. Škoda, že to bolo všetko."

Peter Gazdík otvorí oči. Sedí v električke, napol v sne, napol v realite, a okom sníma cigánskeho drobca, ktorý k nemu načahuje malú ruku a v nej plastový téglik. Otec, Róm, hrá pri dverách tú istú melódiu, čo rómsky chlapec zrána. Asi sa dohodli. Možno sú rodina. Petrovi Gazdíkovi je to jedno. Niekto zahrá na blbej harmonike a on sa má z toho poondiať? Nastrčia mu malého chlapca pred oči a on samá rozhodnúť, či ho nechá hladovať? To už nie je spravodlivosť, to je obyčajné svinstvo. Petrovi Gazdíkovi je z toho na vracanie.

"Na zlom mieste hráte, chlapci," chce im povedať, ale mlčí. "Čože tuto medzi nami. To z nás gestom robíte boháčov, akoby sme mali peňazí na rozhadzovanie. Pred parlament, chlapci, tam ste mali ísť. Ale nešli ste, lebo ste vedeli, že by to bolo márne. Áno márne, to je na Slovensku už pojem."

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Marek Čabák
10 bodov - odporúčam
Peter Gazdík je asi národniar čo? Príbeh sa mi páčil, taký akurátny, fejtónovský s hlbšou myšlienkou a konečne nie to bahno čo čítavam po všetkých novinách. Prakticky nemám čo vytknúť, aspoň nie z môjho uhľa pohľadu. Len škoda, že si to nečítajú politici, aj tak by im to nič nepovedalo tak čo.  
Spisovateľ/AutorMarek Čabák Pridané dňa13. júna 2009 12:11:56
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8