Nerozhodná

Nepočúvaš môj hlas, keď ti niečo hovorím.

Nevnímaš tón, aký zo seba dávam.

Trápim sa zbytočne, už nenadávam.

Radšej skladám smutný rým.

Rým o láske a sklamaní,

o mojom večnom zlyhaní.

Správam sa ako blbec,

však je to moja vec.

Vec, ale aká???

O tom kto má väčšieho vtáka??

Aj tak uletí a svoje sny zmarím.

O tom niet pochýb. Vždy sa tak tvárim.

Snívam svoje večné sny

a tebe vravím "zabudni!".

Zabudni na mňa i moje bozky,

zabudni na všetko, z mojej lásky.

Neostalo mi už nič, len prázdnota.

A ja kričím, MILUJEM ŤA!!!

No pritom sa snažím odohnať ťa preč,

viem, že už asi strácaš reč.

Je to štýl, ktorý nemám rada,

nechcem byť na teba naviazaná.

Za obetu padla slza,

po líci sa mi len tak sklzla.

Prišlo mi to všetko veľmi ľúto.

Napraví to dobrý skutok??

Spraviť tak kompromis,

bezmyšlienkovo skočiť v nič,

čierna diera volá ma,

ústa kričia do prázdna.

Nechcem ťa už vidieť

ani cítiť tvoje dotyky,

nechcem za tebou clivieť

a počuť tie prázdne povzdychy.

Zbúral si môj svet,

ani neviem ako.

Zrazu si preč

a ja som sama na to.

Postaviť ho znovu chcem,

na pevnejších základoch,

aspoň chvíľu byť v ňom

a neklesať na dno... :(