Anjel

Anjel mal dušu, dušu maličkú,

 staral sa o ňu, o svoju dušičku.

 Od malička učil ju milovať,

dobrotu, milosť a Boha v srdci mať.

 Pred zlým ju chránil a obraňoval,

neopustil by ju, tak rád ju mal.

 A duša bola šťastná,

 že ju má kto milovať,

svojho anjela by si nikdy nedala vziať.

 A ako pomaly vyrastala,

 tým svojho anjela radšej mala.

 Dával jej lásku a ona ju prijímala,

 bola šťastná, jednoducho ho milovala.

 Až raz na úpätí anjel stál

a do neba sa pozrieť bál.

 A po líci mu slza steká,

ale to nie je plač, to on nenarieka.

 Je to slza šťastia, lebo krídla nebu dal,

 aby sa človekom stal.

Krídla nebu odovzdal,

aby s láskou na zemi zostal,

 aby boli navždy spolu.

Neopustil dušu svoju.