Vánok
http://citanie.madness.sk/view-22522.php
Ten vánok, ten nádherne čistý vzduch,
ktorý sa dotýka môjho tela, mojich rúk,
cítim ako sa mi hrá s vlasmi.
Nenásytný, necitlivý a bez lásky
blúdi medzi všetky zabudnuté krásky.
Prosí ich, aby mu lásku dali
aby mu jeho city opätovali.
Len jedna tam v kúte stojí
a čo len hláska vydať sa bojí.
Schúlená kľačí na zemi a závidí,
celá láskou k nemu horí.
Aj ostatné krásky, sú plné lásky,
ale nie k nemu, k niekomu celkom inému.
Necítia jeho nehu, jeho dotyky rúk
a vravia mu : No vidíš teraz si smúť,
keď si lásku opätovať nevedel
sám si po svete blúď.
Prijmi tvoj osud napísaný jej slzami,
ktoré ronila, keď si sa ty zabával s nami.
Osud je už napísaný, ale mohol si ho zmeniť,
opätovať lásku a aj jej bolesť zmierniť.
Stačilo povedať ľúbim ťa alebo mám ťa rád.
Nedokážeš toto snáď ?
Teraz je plná nenávisti za to že si ju neľúbil,
ale aj plná lásky, pretože si jej niečo sľúbil ...