Po stopách vlkov-24kapitola- To čo školou povinný neznášajú

Spisovateľ/ka: Simona G. | Vložené dňa: 21. mája 2009
http://citanie.madness.sk/view-22553.php

Ako prešli posledné dva týždne prázdnin? Tak to netuším, prešli v takom nejakom monotónnom tranze. Mama už pochopila, že dom v ktorom som nútená byť a žiť už nie je mojím domovom a to ju mrzelo, ale ja som svoje srdce oklamať nemohla. Občas som si vyšla von s Larissou, ktorú Sam doslova bombardoval telefonátmi, SMSkymi, mailami.


Ted mi vola niekoľkokrát denne aj kvôli blbostiam, ako napríklad, či si má obliecť tričko zelené alebo modré. Mike sa tiež sem-tam ozval a čo ma šokovalo bolo, že i Harper a dokonca Seth s Tomom mi napísali pár mailov s ponosami na Mika, či s fámami, ktoré sa šíria o tom, alebo o tom sluhovi. Bolo zvláštne, že aj keď boli tieto dva týždne monotónne ubehli rýchlo. Bola som zavolaná na ďalšiu injekciu s očkovania, Chris tento raz čakal v čakárni. Bolo zvláštne, ako som teraz vychádzala s Chrisom. Často sme sa podpichovali.


,,Vstávaj," zatriasla mnou ráno mama a ja som sa na posteli natiahla. Prvý školský deň nenávidení všetkými deťmi a teenagermi na planéte.
,,Mne sa nechce," zamrmlala som.


,,No, vstávaj!" rozkázala mi a vyšla z mojej izby. Počula som, ako sa otvorili dvere do Chrisovej izby a zachvíľu sa moja posteľ prehla pod ťarchou môjho osobného strážcu. Cítila som, ako mi položil ruku na plece.


,,Vstávaj, chceš prísť neskoro prvý deň?" spýtal sa ma jemne. Zacítila som jeho dych, lebo sa nahol úplne k mojej tvári a jemne na mňa dýchol. Hlboko som sa nadýchla a ospalo som otvorila oči.


,,Jasne, že nie," zamumlala som a natiahla som sa na posteli. Chris ma pobavene pozoroval a ako som videla, on už bol oblečený. ,,Čo je?" spýtala som sa, keď si ma neprestával obzerať. Ten jeho pohľad ma znervózňoval.


,,Nič prečo?" vrátil mi otázku a zatváril sa ako nevinnosť osobne. Po chváli sa mi podarilo vysúkať z postele. Zapadla som do kúpeľne a následne som do seba hodila ranné kakao. Kakao som pila každé ráno, bez neho nemohol začať môj deň. Chris sa už stihol premiestniť do auta.


Auto zaparkovalo pred školou. Chvíľami som musela Chrisa navigovať. Pred školou, ale okrem môjho luxusného mercedesu stálo ďalšie luxusné auto, už mne známe bratove BMV. Josh sedel za volantom a obaja sa ticho bavili, keď Chris zaparkoval, Tad vyskočil z auta a mieril si to ku mne. Josh zostával v aute.


,,Dnes zostanem tu, nemyslím si, že niečo hrozí," oznámil mi Chris, keď som vystupovala. Prekvapene som na neho pozrela, ale nijako som to nekomentovala.


,,Ahoj," objal ma Ted a ja som mu objatie opätovala. ,,Chris," otočil sa na môjho momentálne šoféra. ,,Josh ma vyzdvihne pred Destininým domom, takže naspäť pôjdem s vami. On tu totiž nezostáva musí niečo vybaviť." Chris len mykol ramenami, že jemu je to jedno. Ja a Ted sme sa vydali k škole.


,,On s nami nejde?" spýtal sa prekvapene Ted.


,,Ževraj tu nevidí žiadne nebezpečenstvo, takže dnes nejde s nami," uškrnula som sa na Teda kyslo, aby som mu dala naznámosť, že s tým strážením mojej osoby stále nesúhlasím. Ted len pokrútil hlavou.


,,Myslíš, že tvoji spolužiaci budú mať niečo proti tomu, že som gay?" spýtal sa ma Ted nervózne.


,,Tak to naozaj netuším, uvidíme," uškrnula som sa, keď sme išli po presklennej chodbe, ktorá viedla k mojej triede. Ted na mňa pozrel trochu vyplašene. ,,Pokoj, nikomu nedovolím, aby ti ublížil," povedala som a vstúpila som do svojej triedy s Tedom v pätách. Rozhliadla som sa. Môj prvý pohľad som venovala druhej lavici v strednom rade, miesto bližšie pri okne, ktoré patrilo mne a potom som pohľadom začala vyhľadávať svoje kamarátky.

Vzhľadom na to, že môj prvý pohľad patril mojej lavici, tak ako prvú som našla svoju spolusediacu Mare. Mare bolo trochu viac, ako by malo, ale to nikomu z nás nevadilo, lebo to bola super usmievavá baba. Mala dlhšie čierne vlasy pod ramená a zvláštne zeleno-žlto-hnedné oči. Usmievala sa, tak ako to robila skoro vždy, keď sa teda neučila, jej výraz bol vždy priateľský. Bola s triedy najlepšia študentka, veselá a typicky mamičkovská, rada vychovávala a poúčala.


Ďalší môj pohľad patril mojej skoro spolusediacej Allegre. Sedela v rade pri okne v druhej lavici, miesto bližšie k dverám, takže cez uličku v podstate vedľa mňa. Allegrea bola veľmi pekné dievča. Mala dlhé tmavohnedé vlasy s melírom, hnedé priateľské oči a plné pery na ktorých bol vždy smiech. Ona bola taký náš smejko. Kamarátila sa skoro zo všetkými, z ničím si nerobila ťažkú, hlavu a vždy bola veselá, aj keď pravda, že vedela byť hnusne škodoradostná a tvrdohlavá. Ale inak to bola baba za každú srandu.
Tieto dve baby som si všimla cestou do lavice s hlasným, ,,ahoj". Mare sa na mne začala smiať, to robila vždy, keď som prišla ráno do triedy. Do dnes nechápem prečo a to som nastúpila do štvrtého ročníka. Keď som sa jej na to totiž pýtala vždy odpovedala, ,,len tak." Smiať sa, ale prestala, keď som si sadla a o lavicu sa oprel môj brat.


,,Mare toto je môj brat Ted. Ted Mare," predstavila som ich z nezáujmom, lebo ku mne s veselím pretiahnutým ,,Ahooooooj," skočila Allegrea a na tvári jej pohrával nadšený úsmev. ,,Alli môj brat Ted. Ted toto je Allegre."


Ted obe dievčatá pozdravil. ,,Ty máš brata?" vybafla na mňa Allegrea, ale to sa k nám už blížili ďalšie dve moje kamarátky. Chudulinká a vysoká Exagerar, pri ktorej som sa vždy bála, že sa v pase zlomí. Niežeby bola zase až tak chudá, ale skôr vyzerala, že sa zlomí, lebo sa vždy postavila tak čudne, že sa v páse tak divne prehýbala. Mala modré oči, krátke, hnedé vlasy nad plecia a bola samá peha, či už tvár, alebo telo. Často si vymýšľala a veci prifarbovala. Myslela si, že som taká naivná, že všetkému, čo povie verím, ale ja som vedela rozoznať kedy už trepe. Mňa neoblafla. Keď mala normálnu náladu dalo sa s ňou pokecať, ale niekedy jej tak hrabalo a bola taká arogantná, že som mala chuť jej povedať niečo hnusné, ale moja pokojná povaha mi to nedovoľovala. Mala rada veľa vecí ktoré ja, preto som jej tú niekedy blbú povahu tolerova

la alebo som sa do konca nechala do tej povahy zatiahnuť nech je sranda.
Posledná k nám prišla Rasfatata, ale ju skôr ako ja zaujal nový, krásny chalan v triede, tak ako všetky baby, čo sme v triede mali. Báb bolo desať zatiaľ čo chalanov trinásť. Rasfatata síce frajera mala, ale nemohla poprieť svoju záľubu v tom, že sa na chlapcov rada vešala. Mnohý si preto mysleli, že je ľahká, ale to pravda nebola. Rasfatata bola veselí, úprimný človiečik. Prečo človiečik? Lebo ja som síce nebola nijak vysoká, mala som len meter šesťdesiat a niečo, ale ona bola nižšia aj odo mňa a to o dosť. Mala dlhé, rovné, hnedé vlasy až skoro po zadok, hnedé oči a celkovo bola peknučká. Jej zápory boli to, že chcela byť vždy stredobod pozornosti a bola trochu rozmaznaná. V prvom ročníku ju málo kto mal rád. Ja som mala. Vedela som, že je jedináčik a bola som si vedomá toho, že sa to na nej odzrkadlilo. Mare a Allegre boli síce jedináčikovia tiež, ale na nich by to nikto nepovedal. Rasfatata tiež trpela zväčša dobrou a pozitívnou náladou, keď ju človek prijal takú, aká je, vedela byť dobrou kamarátkou.


,,A ty si kto?" usmiala sa na Teda, keď doplachtila.


,,Sadnúť!" rozkázal náš triedny, lebo sa v momente vrútil do triedy, nenadšené dievčatá, ktoré nezistili, kto nový chlapec je, sa vrátili do svojich lavíc. Aj tak máte smolu grácie. Vedela som, že pre človeka, ktorý nikdy neuzrel Chrisa, Sama, Harpera musí byť Ted priam poloboh. Určite to bol ten najkrajší chalan, ktorého kedy videli, ale ja som vedela, že to len do zajtra. Zajtra totiž Chris už do školy so mnou pôjde.


,,Poď sem!" zavolal triedny na Teda. Ted sa odlepil od mojej lavice, videla som, ako nervózne na mňa pozrel. ,,Vítam vás tu po lete a všetkých," povedal nadšene, mieril na tých, ktorý mohli prepadnúť a bol rád, že sme všetci leto prežili. ,,Tento rok nás bude o jedného viac. Ty si z bilingválneho gymnázia, že?" otočil sa triedny na Teda. Ted len zreteľne prikývol. Počula som zozadu ako sa Priggish a Cecília rozprávajú. Hovorili niečo o tom, že Ted je zlatý. Musela som sa usmiať. Ruky preč od môjho bračeka. Grácie.


Ted o nich aj tak nebude mať záujem a to ma pobavilo ešte väčšmi. ,,Tak nám povedz ako sa voláš a niečo o sebe?" vyzval ho triedny opierajúc sa chrbtom o katedru.


,,Tak, volám sa Ted Darkmoon," začal Ted a nervózne na mňa pozrel. ,,Prišiel som sem z bilingválneho gymnázia. Dlho som žil vo Fínsku," tak toto ma prekvapilo, toto som naozaj nevedela. ,,Ale došli sme sem, lebo otec zistil, že tu má dcéru. Destiny je moja sestra preto som chcel ísť sem na školu," zakončil Ted. Po tej jeho reči sa spustila živá debata. Triedny prekvapený nebol, bol totiž informovaný.


,,TICHO!" zreval, ako to vedel len on. ,,Ďakujem, Ted, budeš sedieť tam." Triedny Teda posadil do prvej lavice pri okne, miesto bližšie k dverám, čiže som na neho mala skvelí výhľad. Len sa mi nepáčilo ku komu ho posadil.

Toho zelenookého blondiaka som rada nemala, mal totiž príliš nafúknuté ego. Volal sa Fudul. Myslel si že je niekto a pritom to bol primitív. V prvom ročníku mi prišiel zábavný, ale v druhom som ho neznášala. Ale o Teda som sa pri ňom báť nemusela, lebo Fudul mal tak akurát britký jazyk, ale bitkár to nebol. Každý priemerne silný chalan by ho zložil. Lebo aj keď bol Fudul v tvári celkom chutný, telo mal ako záchodový pavúk, ešte sa aj tak pohyboval.


Nevedela som ako chalani z triedy príjmu Teda a jeho orientáciu, mnohý sa už vyjadrili, že gayov neznášajú, ale ja som vedela, že majú len silné, reči. Keď som nad tým tak uvažovala v tejto triede vlastne nebol nikto taký, koho by moja zlosť a naštvaný hlas nezarazil. Jediné miesto, kde budem prinútená o Teda sa báť budú chlapčenské záchody a šatne. Na telesnej si ho budem môcť skontrolovať. Najviac ma štvalo, že moja trieda až taký problém nebude, ale čo chalani z iných tried? Čo tí ktorý budú mať s našimi telesnú? V každom prípade mal braček pravdu. Dohliadnem na neho a bude mať v škole niekoho s kým sa môže baviť.


Keď triedny o hodinu dokecal a pustil nás, nezdržovala som sa v triede, nechcelo sa mi odpovedať na milión otázok ohľadne brata, vedela som, že zajtra sa tomu nevyhnem, ale teraz rozhodne nič vysvetľovať nebudem, čapla som ho za ruku a ťahala ho von z triedy, von presklennou chodbou a do auta. Chris sa nepýtal prečo sme tak rýchlo vyleteli a ani Teda to nezaujímalo jednoducho naštartoval a mi sme vyrazili.


,,Tak čo? Aký máš pocit z novej školy?" otočila som sa na brata v aute, obaja sme sedeli vzadu a Ted mal hlavu položenú na mojom ramene, lebo sa o mňa unavene oprel.


,,Taký ako z každej školy," mykol ramenami Ted, ale následne sa usmial. ,,Teraz to ale bude lepšie, lebo tam budeš aj ty," ten úprimný oddaný až šteňací pohľad bol k nevydržaniu.


,,Dám na teba pozor," sľúbila som, naklonila som sa k nemu a pobozkala som ho na spánok. Nechal sa a vďačne sa na mňa usmial.


Ďalší školský deň, ale poskytoval jednu výhodu a to to, že som vedela, že Ted nebude stredobod pozornosti. Chris mal ísť dnes so mnou. Počula som pred domom zaparkovať Tedovo auto. Dohoda bola taká, že Josh bude Teda voziť iba k nám a od nás. Zbytok trasy, pôjde Ted pekne s nami.


,,Tak ideš," Chrisov výkrik zdola ma popohnal. Hodila som na seba mikinu a utekala dole schodmi.


,,Čo jančíš za pätnásť minút sme tam, keď ti hovorím, že nám stačí vyraziť o siedmej tak to tak je," zazúrila som a on sa zatváril nesúhlasne.


,,O pol ôsmej vám začína vyučovanie," upozornil ma Chris mračiac sa na mňa s mojou taškou na pleci. Sám sa ponúkol, že mi ju bude nosiť ja som v tom nevinne.


,,Chris, chodím tam už tri roky, toto je štvrtý, ver mi, že viem, že mi vyučovanie začína o pol ôsmej a ver mi, že viem aj to kedy a za koľko sme tam, keď vyrazíme o siedmej," skrížila som ruky na prsiach. Chris porazene vzdychol a radšej bol už ticho. Vtedy sa ozval zvonček na dverách. ,,Čo ste všetci nasolený," zvrčala som k dverám.


Cesta autom bola tichá záležitosť. Ja osobne som bola ešte mierne prispaná a Ted tiež na zadnom sedadle viac-menej dospával. Auto zaparkovalo pred školou. To že sme z domu odišli za päť sedem malo za efekt to, že sme sa pred školu stretli z mojimi spolužiakmi, ktorý chodili do školy autobusom. To sa mi, ale na jednej strane hodilo. S Tedom a Chrisom sme vystúpil. Chris si zase privlastnil moju tašku. Videla som dve dievčatá, ktoré išli po chodníku, asi to boli prváčky zarazene a s otvorenými ústami hľadia na Chris. Chris zamkol auto a ja som s Tedom dobehla v presklennej chode chalanov z triedy.
,,Tomáš!" zastavila som modrookého blondiaka s okuliarami, bol to tak trochu frajer zo slušnou postavou. Ostatok spolužiakov Tomáša nečakal a vošli do šatní. ,,Mohol by si prosím ťa, tu na Tedovi ukázať vašu šatňu a požičať mu odtiaľ, kľúč nech si nechá spraviť duplikát?"


,,Jasne, dobre," pozrel Tomáš na môjho brata. ,,Poď," kývol na neho."


,,Hej a Tomáš, priveď mi ho do triedy, hej, nech sa tu nezatúla," nahodila som pohľad starostlivej maminky.


,,Prestaň, Des," zahriakol ma Ted. ,,Nie som v škole prví krát," zamračil sa, bola som si vedomá, že som ho pred Tomášom trochu strápnila. Usmiala som sa a oni vošli do šatne, ja som zamierila do dievčenskej.


,,Počkaj tu," zavelila som Chrisovi a ten prikývol. Aspoň tam nebude trvať na tom, aby išiel so mnou. Rýchlo som sa prezula a vybehla von, aj Ted s chalanmi vyšiel zo šatne a čo sa mi páčilo bolo, že sa smial. Chalani blbli a pošuchovali sa a zrejme im nevadilo do partie stiahnuť aj Teda. Nechala som Teda nech ide s nimi, keďže si nevšimol, že som dva metre za nimi. Prešli sme okolo bufetu a ja som si až vtedy uvedomila, že sa na mňa upiera viac očí ako bolo obvyklé. No jasne po mojom boku išiel Chris, čo do kelu som čakala, budem ako päsť na oko, keď budem mať tohto fešáka večne za pätami. V miernej depresii som vošla do triedy.


Všetky hlavy v triede sa po archanielovi po mojom boku otočili. Chalani si ho prezreli nenávistne a prestrašene. Stále pôsobil dojmom niekoho, kto nemá problém rozpárať vám brucho a vašimi vlastnými rebrami vás umlátiť. Chalani to videli, lebo oni v ňom videli soka a silnejšieho jedinca. Zatiaľ čo baby? Myslím, že som ich počula vzdychať. Ted už sedel na mieste a bavil sa k mojej neľúbosti s Fudulom, ale zdá sa, že nie je až taký hanbliví. Rýchlo som si sadla na miesto a Chris mi k lavici zložil tašku následne sa o lavicu sám oprel.
,,Ahoj a ty si kto?" otázka pre Chrisa. Samozrejme kto iný, bola to menšia Rasfatata. ,,Ja som Rasfatata a ty?" v triede bolo ticho všetci nás pozorovali.


,,Ja som Priggish," doteperila sa so zvodným úsmevom, zelenooká, čiernovlasá baba. Tak ju som tiež vážne nemusela, namyslenú fiflenu. Často mi hovorila, že som zlatá a rozprávala sa som mnou ako s deckom, nevedela som ju až pričasto vystáť. ,,Ty?" doslova vytlačila Rasfatatau s jej miesta pred Chrisom.


,,To je Chris," ujala som sa odpovede ja, lebo Chris všetky baby aj chalanov spražil taký pohľadom až sa viac ľudí myklo. ,,Môj osobný strážca," vedela som, že ma počúva celá trieda a to bol vhodný čas všetko vysvetliť a tak som začala. ,,V lete som sa dozvedela, že môj otec nie je môj otec. U nás sa objavil chlapík menom...," bla, bla, bla rýchlo som to zhrnula a vysvetlila aj situáciu s bratom. Vedela som, že sa ešte budú pýtať, ale zazvonilo a ich zvedavosť bola prerušená príchodom slovenčinárky, ktorá síce bola o Chrisovi informovaná, ale aj tak zalapala po dychu, keď ho uvidela. Baby sa o neho prvú prestávku pokúšali a motali sa okolo neho, ale rýchlo zistili, že tento chalan sa rozpráva len so mnou a odpovedá len na Tedove otázky. Baby boli prebodnuté niekoľkokrát mrazivým pohľadom a strach im viac nedovolil chlapca, ktorý mi sedel cez prestávky na lavici a cez hodinu vedľa stoličky na zemi v tureckom sede s mp3 na ušiach, pýtať sa. Profesori ho ignorovali. Teda ak to nebola profesorka, ktorá najprv nezalapala po dychu, ale jeho pohľad im nedovolili nič sa spýtať.


A potom prišlo účtovníctvo. Automaticky sme sedeli na miestach a len sme si tíško šuškali, lebo profesora účtovníctva nebolo dobré naštvať. Po desiatich minútach sa vrútil do triedy ako veľká voda a zatreskol za sebou dverami. A jeje, kto ho tak vytočil hneď druhý deň? Pri ňom bolo jedno, či bol prvý alebo druhý deň v škole, bol schopný vyhlásiť písomku z minulého roka, hneď na prvej hodine s ním. Na začiatku druhého ročníka sme si to vyskúšali na vlastnej koži. Bol to vysoký muž okolo štyridsiatky, hádala som, že dokonca pred štyridsiatkou. Mal plešinu a prísny výraz.


,,A ty si kto?" vyštekol na chlapca sediaceho pri mojej lavici. Teraz Chris odpovedal. V triede nikto ani nedýchal.


,,Ste o mne informovaný, pán profesor, som tu ako osobný strážca," povedal Chris zdvorilo, ale ja som počula varovanie v jeho hlase, profesor by nemal veľmi rýpať do včelieho hniezda, už totiž nebol v miestnosti ten s najväčšou autoritou, ale ešte to nevedel. A zdalo sa mi, že ani Ted si z tohto profesora ťažkú hlavu nerobí.


,,Áno som," prikývol profesor. ,,Ale pochybujem, že by slečna Glamoková potrebovala ochranku na mojej hodine, takže vás žiadam, aby ste opustili triedu, keď tu neštudujete, počkáte ju vonku," vyhlásil profesor. Chris nadvihol obočie.


,,To v akom nebezpečenstve je dcéra pána Darkmoona zhodnotím ja, pán profesor," Chris to povedal tak, že autorita znela z každého jeho slova. ,,Nie vy. Ja som osobný strážca a ja ohodnotím nebezpečenstvo, vy učte, účtovníctvo, či čo to máte, každý z nás by sa mal venovať svojej profesii na ktorú je kompetentný."


,,Trvám na tom, aby ste opustili triedu," sykol profesor znovu, obaja boli hrdý, ale môj profesor nevedel, že teraz si vybral súpera o mnoho autoritatívnejšieho, než je on sám.


,,Nie, a ak nechcete problém...," Chris nedopovedal. Zarazila som ho.
,,Chris mlč!" zavelila som a chlapec zmĺkol. ,,Pán profesor, otočila som sa na svojho profesora. Môj otec na tom trval. Chris dostal od neho rozkaz, ktorý poslúchne. Nevyhodíte ho odtiaľto, jediné čo sa môže stať je to, že Chris zavolá môjmu otcovi a vy si razom pobalíte veci. Ja sa nevyhrážam, ale môj otec je tak trochu cvok a on to urobí. Nerobte si zbytočné problémy, nestojí to za to."


,,Vy sa mi...," profesor bol prerušený Tedom.


,,Nevyhráža sa," povedal Ted a tým profesorovu pozornosť strhol na seba.

 ,,Chris bol aj môj osobný strážca. Raz na mňa profesor nakričal, lebo som nedoniesol do školy čo som mal. Na druhý deň na bol nezamestnaný. Keď Chris otcovi niečo povie mohli by ste o miesto prísť," Ted to hovoril úprimne. Profesor pozrel na Chrisa a ten sa zatváril samoľúbo.


,,Niečo sa vám nepáči?" spýtal sa pobavene, lebo pobadal strach v očiach profesora.


,,Nie všetko je v poriadku," rozhodol sa nakoniec náš profesor. Chris sa znovu len zákerne usmial.


Cez prestávku som vykúpila bufet a doslova ho rozdala v triede. No čo, teraz som mala prachov hŕbu. Deň utiekol a utekali aj ďalšie. Škola, študenti aj učitelia si začali zvykať, ako na Chrisa tak aj na Teda, ani neviem ako a do školy sme chodili už vyše týždňa. Baby sa s Tedom bavili a aj chalani, lebo ešte nevedeli čo je zač. Chrisa sa všetci už aj báli a stranila sa ho. Už vedeli, že on nie je kamarát do partie.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8